Brusel je kozmopolitný Babylon. Zmes národov zaujme na prvý pohľad. Návštevník musí ozajstného Bruselčana hľadať ako ihlu v kope sena.
V centre Bruselu zostali z pôvodných obyvateľov najmä starší ľudia. Mladší sa presťahovali do niektorých okrajových častí. V meste sú štvrte rôznych národov. Centrum človek prejde krížom za pol hodinu. Nič nie je ďaleko. Hustá sieť mestskej dopravy prekvapí najmä tým, že stanice metra a električiek sú blízko. Niekedy je naozaj lepšie zvážiť, či stojí za to liezť do podzemia, čakať spoj a potom sa pomaly dohrkotať o jednu či dve stanice ďalej, keď jednoduchšie a možno aj rýchlejšie je prejsť to pešo.
Úchvatná je belgická mnohojazyčnosť Flámov a Valónov Ak sa niekedy chcú dohodnúť, musia komunikovať jazykom, ktorý nie je štátny. Porozumieť si im pomáha najmä angličtina.
Radikálnejší Flámi sú šetrnejší a tolerantnejší Valóni si zasa potrpia na pôžitky. Navonok medzi sebou neprejavujú nevraživosť. V ich dušiach to však občas zovrie. Súčasní Bruselčania sú vydarenejšou zmesou týchto dvoch skupín. Možno sa z nich evolučne stávajú naozajstní Belgičania… Lebo doteraz boli prví Belgičania asi len ázijci, černosi a ďalší prisťahovalci. Veď aj najznámejší Bruselčan, ten cikajúci malý Manekenpis z fontánky, je čierny!
V Bruseli prekvapí aj množstvo žobrákov a bezdomovcov. Stretnete ich doslova za každým rohom. Opití, smradľaví, sú smutnou kulisou k postavičkám vyvoňaných euroúradníkov v oblekoch a euroúradníčiek v kostýmoch. Sociálny systém v Belgicku je štedrý. Ani veľkorysosť však nepomáha vyčistiť mesto od ľudí, ktorým takýto život vyhovuje. Možno naopak.
Nepochopiteľná uniformita domácností. V poschodových domoch platia prísne pravidlá. Vyvesiť bielizeň na balkón je nemysliteľné, záclony na oknách sú takmer všetky rovnaké. Jednotnosť je síce pekná, ale stráca sa osobitosť.
Belgičania nemajú o Slovákoch príliš pozitívnu predstavu. V miestnych médiách zavše ukážu našich Rómov z osád a ani naše zdravotníctvo tu nemá dobrú povesť.