Vychytené pobrežie a azúrová povaha

Vychytené pobrežie a azúrová povaha
Francúzska Riviéra. Boháči a zbohatlíci z celej Európy to sem nemajú ďaleko. Prichádzajú sa ukázať, cez sezónu hľadajú pohodu na preplnených plážach husto zastavaného pobrežia. Dediny a mestečká sú zliate do jedného celku. Vladimír Kampf

Francúzska Riviéra. Boháči a zbohatlíci z celej Európy to sem nemajú ďaleko. Prichádzajú sa ukázať, cez sezónu hľadajú pohodu na preplnených plážach husto zastavaného pobrežia. Dediny a mestečká sú zliate do jedného celku.

No, nechoďte tam. Katalógové informácie však nedajú okoloidúcim informácie, aké na seba ochotne prezrádzajú miestni obyvatelia. Zaujímavý je aj pohľad cudzinca, ktorý si pričuchol k tunajšiemu životu.

No, nechoďte tam. Katalógové informácie však nedajú okoloidúcim informácie, aké na seba ochotne prezrádzajú miestni obyvatelia. Zaujímavý je aj pohľad cudzinca, ktorý si pričuchol k tunajšiemu životu.

Vladimír Kampf

Po nábrežiach sa tu okrem úžasných žien tmolia aj úchyláci, maniaci a afektovaní zvodcovia.

Kto spozná Francúzsko aspoň trochu hlbšie, je mu jasné, prečo sú ich filmové komédie zo života také populárne. Nech je v nich akákoľvek hlúposť, vychádza z reálnych situácií. Aj tá najväčšia volovina sa pokojne mohla stať.

Francúzi sú majstri, ktorí dokážu urobiť s komára somára. Na šarm troch (či štyroch?) mušketierov zabudnite a vytvorte si obraz byrokratov, ktorí si potrpia na vzdelanie a tituly.

Získať akékoľvek potvrdenie je doslova mravčia práca. Keď sa už úbohej stránke podarí zohnať polovicu potrebnej pečiatky, nevie, kde má hľadať druhú. Odmeranosť, rezervovanosť a povrchnosť sú základom povahy Francúza.

Bežná fráza „Bon jour, ca va?“ (Dobrý deň, ako sa máte?) je len zásterkou ich nezáujmu. Vôbec im nezáleží na tom, ako sa naozaj opýtaný má.

Štrajky sú bežnou súčasťou života v krajine. Napríklad vodiči autobusov medzi dvoma malými mestečkami dokážu tvrdohlavo bojovať za desaťpercentné zvýšenie platu aj dva mesiace a o rok si svoje požiadavky opäť zopakujú.

Vladimír Kampf

„Francúzi nie sú pohostinní. Nie sú milí, nie sú ústretoví,“ konštatuje Slovák Maťo, ktorý vo francúzsku niekoľko rokov žil. „Sú však benevolentnejší ako Slováci, ktorí sa úpenlivo sústreďujú na veľa život neohrozujúcich vecí a zviera im pri tom konečník. To u Francúzov nehrozí. Tu sa vodiči netrápia blinkrami. Keď sa pozrieš okolo seba, tak uvidíš, že len jedno z piatich áut nie je oplieskané. Oni aj parkujú ako v komédiách tak, že si urobia priestor nárazníkmi. Ale možno je to v niektorých regiónoch inak,“ zmierňuje svoje provensálske generalizované výhrady Maťo.

23. januára 2013

Najčítanejšie za 24 hod