Rodina gazdu Damiána Wiedera vymenila pracovné kone za traktor. Napriek tomu však v stajni chovajú dvoch tátošov len pre to, aby si udržali zvyk učasti na konskej procesii, ktorá ma zabezpečiť bohatú úrodu ich polí. Je to pre nich česť.
Písomné zmienky potvrdzujú, že Veľkonočné konské procesie sa konali už za Karola Veľkého. Do Sliezska priviezli túto tradíciu nemeckí osadníci, ktorí prichádzali od dvanásteho storočia.
„Môj dvadsaťsedemročný syn Roland pokračuje v gazdovskej tradícii,“ hovorí vdova Marianna Gotsmannová. „Máme štyri kone na parádu a dvadsaťpäť hektárov polí na prácu. Zúčastniť sa procesie na koni je pre tunajších sedliakov veľká česť. V dedine je však už len desiatka koní. Väčšina jazdcov a vozov prichádza z okolia.“
Pri bohoslužbe v drevenom kostolíku uprostred úrodných lánov gazdovia prosia Boha, aby požehnal budúcu úrodu a ochránil ich od všetkého zlého. Zvuk zvonov potom vyzýva jazdcov, aby sa posadili do sediel a obišli polia a hranice farnosti. Na konci púte mládenci ženú tátošov tryskom do dediny čo im sily stačia. Odmenou za účasť im je poďakovanie a stuha od kňaza.
„Cieľom koňskej procesie je hľadanie Krista, ktorý vstal cez Veľkonočný pondelok z mŕtvych a modlitba za úrodu,“ skonštatoval farár Dziech.
„Tunajší gazdovia milujú kone,“ dodáva Damián Wieder. „Po stáročia nám verne slúžili a aj teraz zastávajú dôležité miesto v našich životoch. Sú jedným zo symbolov úrody a pripomínajú sviežu jar.“