Varovanie Pompejí

Varovanie Pompejí
Ulica medzi potravinovou tržnicou a Jupiterovým chrámom Kamila Nickelová

Keď sa dňa 24. augusta v roku 79 n.l. prebudila sopka Vezuv, vychrlila zo svojich útrob nesmierne množstvo horúceho prachu, kameňov a lávy, čím spečatila osud Pompejí.

Na počiatku bolo…

Nikto presne nevie, kedy na pobreží Tyrrhenského mora vyrástli prvé obydlia. Počas gréckej kolonizácie sa vznikajúce mesto Pompeje na juhu Talianska stalo dôležitou križovatkou obchodu, kultúry a politiky. To prilákalo samnitské kmene, neľútostných dobyvateľov z hôr, ktorí aj napriek úspechu pri osídľovaní územia a zdarnému rozvoju poľnohospodárstva sa ako národ nedokázali udomácniť. V oblasti sa rozmohli občianske nepokoje, čo pomohlo Rimanom, prevziať vládu nad rozkvitajúcim životom v celej Kampánii a zmeniť Pompeje na letovisko rímskych patricijov. Prítomnosť šľachtických rodín priniesla do ulíc a dvorov antických stavieb neviazaný sexuálny život, náročnosť na pohodlie, hry, dobré jedlo, víno a služobníctvo. Obyvateľov pribúdalo a od prisťahovania ich neodradili ani občasné menšie zemetrasenia. V roku 63 n.l. sa zem zachvela viac ako obyčajne. Mnoho krásnych domov sa zrútilo a panstvo na zmierenie sa s bohmi obetovalo pár dní čistote tela. Po niekoľkých mesiacoch si výstrahu prírody už nikto nepamätal. Ľudia veselo pokračovali v hýrení a ani len netušili, aké peklo sa rozhorievalo pod ich nohami.

Vezuv

Kamila Nickelová

Nad Neapolským zálivom sa týči vyše 1200 m vysoký kopec. Na prvý pohľad obyčajný vrch. V skutočnosti nebezpečný vulkán Vezuv. Vďaka archeologickým výskumom v celej oblasti sa história sopky pravidelne dopĺňa o poznatky bývalých erupcií. Jedna z tých väčších vystrašila ľudí ešte pred antickým obdobím, keď zmietla niekoľko usadlostí. Najničivejší a riadne zaznamenaný výbuch vulkánu, ktorý pochoval Pompeje, bol v roku 79. Vezuv sa po tejto strašnej udalosti prebudil ešte niekoľkokrát a to v rokoch 1631, 1794 a 1944. A keďže meno Vesuvio v latinčine znamená Nevyhasnutý, odborníci na seizmológiu v observatóriu Eremo pozorne sledujú aj tie najmenšie zmeny v správaní sa sopky a pokúšajú sa predpovedať ďalšie možné hroziace katastrofy.

Niet sa čo čudovať, že spiaceho obra využíva turistický ruch ako adrenalínovú atrakciu. Každý deň ku kráteru vylezie niekoľko stoviek zvedavcov, túžiacich po pohľade do ohnivej diery, ktorá je veľká asi 600 m v priemere a hlboká niečo vyše 200 m, keďže je zasypaná hromadou vyvrhnutých kameňov. Vstupné na tento kolos je len pár euro a na jeho vrchol sa dá vyštverať počas celého roka. V zimných mesiacoch od deviatej hodiny dopoludnia do tretej popoludní a v letných mesiacoch až do šiestej večer. Chodník je prašný a na mnohých miestach prepadávanie pôdy spôsobilo viditeľné poškodenie zábradlia. Opatrnosť počas výstupu je nevyhnutná. Steny v horných častiach Vezuvu sú strmé, obrastené krovím, ktoré posiate bodľačím môžu pri páde spôsobiť nepríjemné zranenia. V nižšie položených miestach na úbočí sopky sa rozprestierajú ovocné sady a vinice. Pôda je tu veľmi úrodná a bielemu vínu Lacrimae Christi dodává nezameniteľnú arómu a príchuť. Práve úrodnosť zeme je lákadlom pre poľnohospodárov, ktorí ignorujú varovania o driemajúcej hrozbe.

Pohľad do krátera sopky Vesuv
Kamila Nickelová

Pompeje

Apolónov chrám
Kamila Nickelová

Starobylé mesto vo svojej veľkosti asi 66 hektárov, z ktorých 50 hektárov už bolo vykopaných vrátane prímestských častí, predstavuje pre dnešnú verejnosť mimoriadne bohatstvo znalostí o architektúre a spôsobe života tej doby. V roku 1997 boli Pompeje zapísané do listiny pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Aplikáciou moderných archeologických metód sa odborníci dostávajú k neuveriteľným výsledkom, ktoré im do ohromných detailov predkladajú skutočný obraz dávnej spoločnosti a to v každom ohľade. Pre bežného návštevníka to znamená, že v rámci celodennej prehliadky sa nielen stáva súčasťou sopečného mesta a môže kráčať po chodníkoch v uliciach lemovaných stenami reálnych domov, ale vďaka usilovnosti archeológov a reštaurátorov sa dostáva do deja minulosti. Objavuje pivnice, stodoly, výrobné stroje, celé dielne, lisy na výrobu oleja, vína, kosti domácich zvierat, pece, kúpele, verejné záchody, či hodinový dom lásky. Ľahšie sa vcíti do kože človeka, ktorý sa díval na tečúcu lávu, ako zaberá a ničí hrubou vrstvou domy, záhrady, polia, lesy, močariská a časť pláží. Znie to príšerne, ale vďaka zuhoľnateniu sa zachovali aj semená rastlín, kúsky jedla, peceň chleba, ktorý už domáci nestihli ochutnať. Ich skamenené telá ležiac na podlahe a zakrývajúc si tvár pred páľavou, iba potvrdzujú hrôzu, ktorá ich dostihla v čase rodinného stretnutia. Dnes sú v otvorenom múzeu vystavené iba odliatky ľudských obetí, ktoré pôsobia až neuveriteľne skutočne a v každom divákovi vzbudzujú obrovskú ľútosť nad nešťastným osudom. Napriek tragédií je pohľad na luxusné šľachtické sídla osviežujúci. Dokonalá architektúra a čarokrásne fresky na stenách palácov, ukazujú na vysoký stupeň vzdelania a remeselnej zručnosti obyvateľov Pompejí.

Ako sa nestratiť

Jupiterov chrám
Kamila Nickelová

Pompeje majú niekoľko vchodov a východov. Verejnosti slúži len pár z nich. Hlavný vstup je na Porta Marina. Po zaplatení celodenného lístka v hodnote 11€ pre dospelého, dostane každý návštevník jedinečnú mapu, kde si sám vyberie a naplánuje trasu podľa vlastných možností a telesných zdatností. Ulice sú označené a domy očíslované. Koho nebaví čítanie knižného sprievodcu, môže si vylepšiť prehliadku za pomoci audio nahrávky. Príjemný hlas sprevádza poslucháča cez všetky časti mesta a do podrobností objasní dôležitosť prezentovaného objektu. Systém pri prezeraní historických priestorov je veľmi potrebný, keďže ich veľkosť a kríženie ulíc dokáže zmiasť aj trénovaného stopára. Názvy ako Apolónov chrám, Bazilika, Vespasianov chrám, Jupiterov chrám a ďalšie, je ľahké nájsť priamo na centrálnom námestí, ktoré je označené ako Fórum. Niektoré brány šľachtických dvorov a chrámov nie sú prístupné. Obyčajne tam prebieha výskum, či obsahujú umelecky hodnotné fresky, sochy, alebo inak cenené pamiatky, ktoré by sa mohli ľahko poškodiť. Nie je vylúčený nestabilný povrch, alebo podpivničený, kde by hrozil prepad do podzemia. Je preto dobré rešpektovať označenia a zákazy vstupovania do takýchto priestorov. Koho premôže hlad, priamo v centre areálu sa nachádza moderná reštaurácia v štýle rýchleho občerstvenia a samozrejme toalety. Nechýba ani ambulancia prvej pomoci.

Vnútro baziliky
Kamila Nickelová

Uvedomiť si vážnosť pietneho miesta, pretože toto sú Pompeje, je veľmi ťažké. Smiech detí a hlasná vrava turistov, ktorí v tisícoch prechádzajú ulicami sopečného mesta každý deň, zľahčuje a priam zovšednieva tragickosť celej spomienky. Ľudí, ktorí sa pozastavia, porozmýšľajú a vyronia slzu smútku, možno sa pomodlia za duše zomrelých, je veľmi málo. Ako šafranu je aj tých, ktorí veria na hrozbu Vezuvu a varujú pred ďalšou katastrofou. Ak by sa tak stalo, Pompeje by sa opäť ponorili do tmy. Možno už naveky.

14. septembra 2012

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Kamila Nickelová