V slnečnej Andalúzii sa ráno žije lenivo a večer hlučne

Horúci juh Španielska
V Malage, v meste slnka, sangrie a Picassa, je už leto v plnom prúde. Jana Čavojská

Narodil sa tu geniálny umelec Pablo Picasso. Ale mladí radšej hovoria o inom slávnom rodákovi, Antoniovi Banderasovi, ktorý tu má svoju vilu a každý rok tu trávi “semana santa”, Veľký týždeň pred veľkonočnými sviatkami.

Ani on si nechce nechať ujsť sprievody členov bratstiev v špicatých kuklách a oslavy Ježišovho zmŕtvychvstania. Andalúzania ich organizujú s rovnakou vášňou, s akou tancujú flamenco alebo v noci diskutujú v tapas baroch.

V Andalúzii sa ráno žije lenivo a večer hlučne. Rozpálený sever Afriky je hneď na druhej strane Gibraltarského prielivu. V Malage ani v zime neklesá teplota pod pätnásť stupňov Celzia a počet slnečných dní do roka prekračuje číslo tristo. Zdá sa, že život tu je večná dovolenka pod palmami a v úzkych uličkách.

Jana Čavojská

Predavači z Afriky

Mladí chlapci poznajú Real Madrid, vedia, že v ňom hrá futbalista z Afriky, a sú si istí, že keď prídu do Španielska, tiež budú hrať futbal,” hovorí Laureano Gómez Robles o ilegálnych prisťahovalcoch, ktorým v neziskovej organizácii Movimiento por la Paz pomáha.

“Zrazu sú tu, doma nechali príbuzných, ktorí medzi sebou pozbierali všetky peniaze, aby zaňho zaplatili prevádzačov. A zistia, že prácu nezoženú a svojej chudobnej rodine žiadne peniaze posielať nemôžu – a že sa nemajú ani za čo vrátiť domov.” Teraz je situácia ešte horšia. Kríza znamená menej práce. Zamestnávateľ radšej prepustí Mexičana či Afričana ako domáceho.

Juh Španielska je pre mnohých Afričanov, ktorí mieria za lepším životom, vstupným miestom do Európy. Časť z nich sa na pevninu ani nedostane, časť vrátia naspäť, časť však zostane priamo v Malage. Je ich tu dosť. Robia pomocné práce, predávajú suveníry alebo križujú pláže s prenosnými chladničkami a zachrípnutým hlasom dookola ponúkajú: “Fanta, kokakola, áqua, cerveza.”

Jana Čavojská

Druhé najšpinavšie

Malaga znamená Miesto solenia rýb. Tak nazvali toto mesto, za ktorým je už iba Afrika, starí Feničania. Dodnes žije z mora. Nie už tak vďaka rybolovu, ale vďaka turistickému ruchu. Malaga je bránou na Costa del Sol, Slnečné pobrežie, reťaz letovísk a pláží pri mori.

V 60. rokoch minulého storočia, keď bola Malaga ešte ospalé prístavné mesto, ju objavili bohatí Madridčania a začali sem chodiť na dovolenky. Dnes sem v lete prúdia davy turistov z celej Európy. Miešajú sa s “Malagueños” – rodenými Malagčanmi, prisťahovalcami zo severnej aj subsaharskej Afriky a Latinskej Ameriky, ktorí sem prichádzajú hľadať lepšiu budúcnosť, a v posledných rokoch aj s gaymi a lesbami z celej Európy. Tých sem lákajú liberálne španielske zákony, otvorení obyvatelia, more a horúce noci.

V Malage býva takmer šesťstotisíc ľudí. Mesto spravované o španielskou benevolentnosťou je večne rozkopané, ulice sú zapchaté a plné náhliacich sa ľudí. Prednedávnom si Malaga vyslúžila nelichotivý titul druhého najšpinavšieho mesta Španielska. Kvôli kopám odpadkov a psím exkrementom, ktoré sa všade povaľovali.

Jana Čavojská

Siesta

Prechádzal sa tadiaľto aj Picasso? Ak áno, tak iba ako malé dieťa. Už ako štrnásťročného ho prijali na umeleckú školu do Barcelony. Z jeho rodného bytu je dnes múzeum, na námestí pred ním lavička s jeho sochou, a v blízkosti katedrály La Manquita galéria vystavujúca 204 jeho diel, ktoré jej darovali jeho potomkovia zo svojich zbierok.

Mimochodom, La Manquita znamená Jednoruká. Hoci ju stavali dvesto rokov (práce sa začali v 16. storočí), jej južná veža nebola nikdy dostavaná. Vtedajší biskup vraj poslal prostriedky na jej dostavbu americkým revolucionárom.

La Manquita je dominanta námestíčka v centre Malagy. Z prízemia ostatných budov, ktoré ho obkolesujú, sú reštaurácie. Večer tu hrá živá hudba a turisti, ale aj Malagueňos, tu sedia pri pohári piva alebo sangrie a chutnej večeri. Obľúbené sú špeciality z rýb a plodov mora alebo kúsky vyprážaného baklažánu s tmavým horským medom.

Jana Čavojská

Hudobné nástroje pouličných umelcov sa ozývajú aj na ulici Marquéz de Larios. Hlavné korzo je kryté plachtami, ktoré majú ľudí chrániť pred slnečnou páľavou. Rozbiehajú sa od neho malé uličky plné reštaurácií a tapas barov. Obľúbené miesto aj pre Malagueňos.

Maličké reštaurácie sú cez obed plné a k menu neodmysliteľne patrí aj pohárik vína. Španieli si chcú život užiť aj cez pracovnú dobu. Životný štýl z juhu Európy im v tom praje. Popoludňajšia siesta doslova zastaví všetko dianie. Na pár hodín zatvoria obchody, banky aj niektoré úrady. Pracuje sa opäť až keď poludňajšia horúčava pominie. Medzitým Malagueňos oddychujú, spia, alebo si zájdu na pláž. Mestská pláž Malaquetta je len kúsok od centra.

Jana Čavojská

Asi je to horúcim slnkom. Španieli z juhu nechodia po uliciach nasupení, v obchodoch nečakajú trpiteľsky v radoch, kým im odutý predavač nablokuje ich nákup. Nie. Práve naopak, to všetko si užívajú. Barman je rád, že prišiel hosť, hoci len na pohár vody (ktorý je väčšinou zadarmo). Vypiť taký pohár, to môže trvať aj hodinu. Medzitým sa rozprúdi živá diskusia. Aj ak sa ľudia v bare predtým nepoznali. Na uliciach sa známi zdravia a objímajú.

Ak je na čo nadávať, napríklad autobus neprichádza alebo nevyviezli odpadky, urobia to ľudia nahlas a temperamentne. No a v obchode je súčasťou každého nákupu aspoň minútová konverzácia. Ako sa máš, ako ide život, dnes svieti slnko (zas – veď svieti viac ako tristo dní v roku).

Na trhu? Tam je to dokonca neodmysliteľná súčasť koloritu. Kupuješ kalamára? Najprv sa vypytuješ predavača na všetky podrobnosti, potom si jedného vyhliadneš, ohmatáš, a to už sa pri tebe pristaví zopár okoloidúcich s vlastným názorom na kalamára a na to, ktorého by si si mal vybrať. A zas sa rozprúdi diskusia. Človek má niekedy pocit, že Španieli sa nahnevane dohadujú. To však nie je pravda. Len do svojich slov dávajú poriadnu dávku temperamentu.

Jana Čavojská

Proti muškám

Svoj džbán sangrie či pohár caňa, čapovaného piva, Malagueños nikdy nepijú len tak. Zajedajú ho malou porciou jedla, tapas. Tento španielsky zvyk má korene práve tu, v Andalúzii. Niekto rozumný kedysi vymyslel prikrývanie pohárov vína tanierikmi s malými porciami jedla, aby sa do nich neprášilo a nesadali tam vínne mušky.

Tapas teraz ponúka väčšina podnikov. Niekde dokonca zadarmo ako pozornosť k drinku. Inde stojí porcia od jedného eura vyššie. Najlepšie tapas bary podávajú niekoľko desiatok druhov tapas, teplých aj studených.

Na mištičkách a tanierikoch môže byť všeličo: od jednoduchých olív cez syry, šunky, dary mora, nakladanú zeleninu až po malé porcie varených jedál. K tomu chlieb, a olivový olej a voda zadarmo. A dôležité upozornenie: na tapas sa nechodí osamote. Najlepšie chutia vo veselej spoločnosti priateľov, ktorí si majú medzi dúškami nápoja a sústami jedla čo povedať.

Jana Čavojská

Vychladenú zeleninovú polievku gazpacho, španielsku špecialitu, už poznáme aj u nás. Ďalšia špecialita je salmorecho, taká istá studená polievka z rozmixovanej zeleniny, do ktorej sa navyše pridáva chlebová striedka, takže je úplne hustá. Pri podávaní sa ešte posype šunkou.

A ráno, keď Malagueňos rôznych vekových kategórií mieria do kaviarní na café cortado, silnú kávu s kvapkou mlieka, si objednávajú churras. Pásy sladkého liateho cesta, vypraženého na oleji, ktoré si niektorí do tej svojej kávy namáčajú.

10. mája 2013

Najčítanejšie za 24 hod