Na pohľad obyčajný historický dom uprostred Trnavy. Zrekonštruovaný. Až keď človek vyjde na prvé poschodie do uličného krídla ohúria ho nástenné maľby.
Kúpite dom, historický a hups… Pri rekonštrukcii sa ukáže, že pod omietkou sú unikátne fresky. Majitelia domu na Kapitulskej 19. v Trnave mali na výber: Buď unikátny nález nechajú pamiatkarom zdokumentovať a opäť ho zakryjú omietkou pre ďalšie generácie alebo sa vydajú náročnejšou cestou a dajú ho zreštaurovať.
„Nie sme barbari,“ vysvetľuje riaditeľ projektovej investičnej spoločnosti Immo Project Managment Dušan Durec. „O freskách sme ani netušili. Išli sme do opravy pamiatkovo chráneného meštianskeho domu.
Objavili sme ich až neskôr. Rozhodli sme sa dať zrekonštruovať čo sa dá. Samotné maľby boli zničené novými vrstvami. Tí, ktorí ich nahadzovali pôvodné steny oklepali kladivom, aby ďalšia omietka lepšie držala. Našli sme si vlastného reštaurátora. Ten podľa fotografií v počítači dotvoril niektoré chýbajúce časti a zreštauroval ich.“
Šťastie na nájomníkov
„Dom sme kúpili od firmy, ktorej tu nevyšiel podnikateľský zámer. Ešte pred nimi v tom dome bývali fyzické osoby. Hlbšie do histórie sme nepátrali,“ vysvetľuje riaditeľ Durec.
Našťastie, do tohto domu sa nikdy nedostali ľudia, korí by ho nenávratne ničili a likvidovali, ako to bolo v prípade tragédií iných budov v centre mesta. „Pri dome bola veľmi pekná, udržiavaná záhrada. Ako tento dom predošlá firmy kúpila, tak nám ho aj predala. Tí neprispôsobivejší žili na opačnej strane, na Halenárskej ulici. Mali sme záujem aj o tento pozemok, ale mesto nám ho nepredalo, pretože slúžil na sociálne účely.“
Spoločnosť Immo Project Managment sa k pozemkom v centre Trnavy dostala náhodou. Nikto z jej vedenia nemá k malému Rímu žiadne hlbšie väzby. „Dotvoríme priestor, kto bude mať o neho ďalej záujem konkrétne neriešime. Prenajmeme ho alebo ponúkneme na odpredaj. Čo v ňom konkrétne bude vám preto neviem povedať,“ vysvetľuje.
V dome je klenbová pivnica. „Aj tú sme opravili. V rámci následnej výstavby ju plánujeme využiť a urobiť jej zázemie. Mohla by tam byť vinárnička alebo reštaurácia. Pekná klenbová, tehlová pivnica zatiaľ nemá žiadne zázemie. Nájdeme jej však priestor pre kuchyňu či bar.“
Asi ani Cisár netušil
V dome na Kapitulskej 19. býval svojho času nejaký pán Cisár. Kto vie, či aspoň tušil, aké klenoty ukrývajú steny ktoré ho obklopujú? Je to celkom príznačné – Cisár býval v najvymaľovanejšom dome v Trnave. Len, či to vedel? :-)
Po odhalení fresiek sa ukázalo, že dávni obyvatelia v ňom mohli mať aj malú kaplnku s oltárikom.
V stanovisku k nálezom výtvarnej dekorácie interiérov Krajského pamiatkového úradu v Trnave sa píše, že tento meštiansky dom patrí medzi najautentickejšie zachované objekty v mestskej pamiatkovej rezervácii. Je evidovaný, ako národná kultúrna pamiatka.
Reštaurátorsky výskum bol zameraný na overenie možnej výtvarnej výzdoby pod mladšími omietkami alebo náterovými vrstvami. Zistili maliarsku výzdobu v piatich miestnostiach na poschodí uličného krídla. Bez výzdoby bolo schodisko. Výzdobu našli na všetkých stenách, vo väčšine prípadov síce dosť zničenú, ale takmer kompletnú. Hodnotné vrstvy sa viažu k obdobiu barokovej prestavby v polovici 18. storočia a k obdobiu klasicistickej úpravy, datovanej do roku 1830.
Na týchto dvoch vrstvách boli ďalšie bez výraznejšej výtvarnej hodnoty. Pamiatkari tu použitým motívom hovoria iluzívne. V mnohých prípadoch vyvolávali ilúziu prieniku do iného priestoru alebo do krajiny. Motívy dopĺňajú figurálne výjavy, romantické veduty s prirodzenou a štylizovanou rastlinnou dekoráciou a ornamentálnym dekórom.
V trnavskej meštianskej architektúre a aj v rámci širšieho regiónu má tento nález jedinečný význam. Jeho hodnota nespočíva len v individuálnej unikátnosti zachovania takejto výzdoby. V Trnave je takýto počet nástenných malieb v jednom dome unikát. Rovnať sa môže len s výzdobou domu na Štefánikovej 7. Táto budova sa však môže pochváliť len polovičným rozsahom fresiek.
Dokumentárny význam znásobuje možnosť vytvoriť si pomerne presnú predstavu o štýle tvorby obytných priestorov vyššej vrstvy obyvateľstva v prvej polovici 19. storočia. Neobvyklí je aj rozsah zachovania originálu.
Pamaitkári ďalej konštatujú nutnosť zachovania malieb v celom rozsahu. Z hľadiska pamiatkového významu vybrali na prezentáciu klasicistickej etapy aspoň vo forme analytických sond. To znamená, že časť stien je viditeľne zreštaurovaná a zvyšok historickej omietky zakrýva nová, ktorá je aj jej ochrannou a konzervačnou vrstvou. Prezentácia aspoň časti týchto malieb vyplýva najmä z jedinečnosti tohto mimoriadneho nálezu.