Tunisko – jazmínová vôňa Afriky

Tunisko – jazmínová vôňa Afriky
Zuzana Zimmermannová

Dovolenka v Tunisku toto leto – šialenstvo alebo dobrý nápad? Ako chutí porevolučné Tunisko sme zisťovali na vlastnej koži.

Lietadlo pomaly klesá a z okienka sa núka pohľad na vodné fľaky Tuniského zálivu. Očakávania, v akom stave nájdeme krajinu, ktorá sa ešte v januári zmietala v boji za demokraciu, naberajú na obrátkach. Tunisko zmizlo z hlavného spravodajstva a možnosť nahliadnuť do života po revolúcii sa jednoducho neodmieta. V Tunise nás víta teplý vietor a pohľad na modliacu sa skupinu v bielych burkách hneď vo vstupnej letiskovej hale. Jedna z najliberálnejších arabských krajín bola zároveň prvá, ktorá zrušila mnohoženstvo a dala ženám do rúk takmer rovnaké práva ako mužom. Svoje prvenstvo v arabskom svete si udržuje i v súčasnosti – koncom júla očakávajú jej obyvatelia prvé demokratické voľby, ktoré prinesú novú ústavu a ďalšie pozitívne zmeny – aspoň v to dúfajú Tunisania.

Zmena je život alebo „This time for Africa“

[captionid=“attachment_2668″align=“alignright“width=“541″]ZuzanaZimmermannová[/caption]

Stopy po januárových demonštráciách však minimálne v hlavnom meste rýchlo miznú. Prepychová trieda Avenue Habib Bourgiuiba s množstvom paliem a lavičiek slúžiacich na oddych bola jedným z hlavných dejísk pouličných protestov. Dnes je obkolesená zátarasami, ktoré stráži vojenská hliadka prikláňajúca sa na stranu revolučných zmien. Fotografovanie vojakov je tu, ako aj kdekoľvek vo svete zakázané, no odolať je ťažké. Po chvíli cvakania spúští k nám prichádza kompetentná osoba, ktorá nás žiada, aby sme príslušníkov armády nefotili. Z úst pána v uniforme však vzápätí zaznieva: „Where are you from? Welcome, welcome.“

Úprimne – prekvapilo ma to. Domáci si turistov vždy vážili. Teraz, keď cestovný ruch v krajine poklesol o 50%, si ich nevážia o nič menej.

[captionid=“attachment_2670″align=“alignleft“width=“541″]ZuzanaZimmermannová[/caption]

Napriek tomu sa však občas nemôžem zbaviť pocitu, že sa Tunisania vďaka našej prítomnosti cítia ako živé exponáty v múzeu. V meste kontrastov, ako Tunis nazývajú vďaka fascinujúcej odlišnosti starého mesta s korenistými vôňami, pôvodnými remeslami i mohutnými hradbami a toho nového – zastavaného hypermodernými výškovými budovami, stretávame ľudí v tradičných burkách i dámy nahodené podľa najnovšej módy. V uliciach vládne tradičný ruch veľkomesta, napriek tomu akoby spomalený prímorskou atmosférou. Prítomnosť paliem, ktoré sú do Tunisu dovážané zo Sahary, ponúka príjemný chládok.

„V Tunisku bola armáda vždy oddelená od policajných zložiek. Armáda odmietla strieľať do ľudí, keď ich k tomu prezident vyzval,“ prezrádza Slim Chaker, ktorý sa dobrovoľne ujal dočasného postu tajomníka ministra cestovného ruchu. Tým si získala dôveru ľudu a jej prítomnosť pri strategických budovách domácich nijako nepoburuje. Aj my si rýchlo zvykáme. Dozvedáme sa, že vojakov je v uliciach paradoxne menej ako pred prevratom. Majú zabrániť prípadnému rabovaniu, ktoré sa rozmohlo po úteku väzňov.

Kartágo: Nádych dávnej minulosti

[captionid=“attachment_2672″align=“alignright“width=“541″]ZuzanaZimmermannová[/caption]

Vrháme sa na „rýchloprehliadku“ turistického pobrežia. Za tri dni chceme stihnúť čo najviac, a tak plavky zostávajú ležať na dne kufra. Naše kroky vedú do Kartága, predmestia Tunisu, v ktorom má svoje sídlo i prezidentský palác. Práve tu donedávna sídlil nepopulárny exprezident bin Alí, ktorý bol na popud ľudu nútený po 23 rokoch vlády 14. januára v krajine vyhlásiť výnimočný stav, rozpustiť vládu a následne utiecť do Saudskej Arábie. Odpor voči prezidentovi vzrástol hlavne po tom, ako sa prevalilo, ako jeho rodina okrádala krajinu. Palác bolo donedávna zakázané fotografovať, no situácia sa mení. Naším cieľom je neďaleké kartágske múzeum, sídliace na pahorku menom Byrsa. Pri prechádzkach po archeologickom parku s nádherným výhľadom na Stredozemné more sa ponárame do legendárnej minulosti. Nedá mi nepousmiať sa nad dôvtipom údajnej zakladateľky Kartága Didó. Po tom, ako jej brat nechal zavraždiť jej manžela, aby si na hlavu nasadil tyrskú kráľovskú korunu, žiaľom strápená Didó odišla hľadať nový domov. Jej lode pristáli na severoafrickom brehu, kde podľa pravidiel líbyjského panovníka mohol každý prišelec dostať len toľko pôdy, koľko pokrývala volská koža. Didó sa pravidlám podriadila s prefíkanosťou jej vlastnou. Volskú kožu narezala na tenké pásy a obklopila nimi značnú časť krajiny. Práve odtiaľ pochádza aj názov pahorku Byrsa – volská koža, ktorého dominantu dnes tvorí katedrála zasvätená Ľudovítovi IX.

V archeologickom múzeu sa zastavíme pred zmenšenou maketou mesta, ktorá pripomína jeho niekdajšiu majestátnosť. Kartágo, ktoré ľahlo popolom aby opäť povstalo, sa pýšilo dvoma strategicky umiestnenými prístavmi. Dnes medzi nimi nájdete oceánografické múzeum, ktoré obsahuje akváriá s miestnou faunou, ale aj makety fenických lodí. Ak túžite po prechádzkach medzi ruinami, ktoré odolávajú času, nevynechajte ani prepracované Antoniove kúpele, ktoré boli svojho času (2. stor. p.n.l.) druhými najväčšími v celej rímskej ríši. Za návštevu stojí aj rímske divadlo či niekdajšie posvätné miesto Púnov – Tofet.

Sidi Bou Said: Azúrovo-biela omaľovánka nielen pre deti

[captionid=“attachment_2673″align=“alignleft“width=“541″]ZuzanaZimmermannová[/caption]

Slnko postupne sfarbuje piesok do červena a my opäť nasadáme do autobusu. Cieľová destinácia: Sidi Bou Said. Ak patríte ku generácii, ktorá sa červenala pri pohľade na vybrané scény filmovej série venovanej Angelike, určite vás poteší pohľad na dom, ktorý podmanivá Michèle Mercier obývala i v poslednej časti kultovej klasiky Angelika a sultán. K známemu filmovému domu vás zavedú dláždené ulice lemované typickými tyrkysovo-bielymi stavbami. Andalúzska architektúra s osviežujúcim prímorským sfarbením, bohato vyrezávanými dverami a kupolovými strechami dodáva mestečku na kopci neopakovateľnú atmosféru. Nečudo, že práve Sidi Bou Said sa ako prvé ocitlo aj na zozname pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Stratiť sa v zákutiach a početných odbočkách romantických uličiek láka nielen cestovateľov, ale aj domácich, ktorý svoje mesto nazývajú aj „Saint Tropez Tuniska“. Zbytočne – osobité miesta európske prirovnania nepotrebujú.

[captionid=“attachment_2677″align=“alignright“width=“541″]ZuzanaZimmermannová[/caption]

Porovnávať mesto pred TÝM a po TOM si netrúfam. V Tunisku som po prvýkrát, ale z diania na ulici mám pocit, akoby sa tu nič nestalo. Predavači núkajú svoj tovar, dievčina si necháva ruku potetovať hennou, v uliciach sa miešajú rôzne jazyky. Tiene sa predlžujú, a tak náš zoznamovací deň s Tuniskom zakončujeme v terasovitej kaviarni na okraji útesu Café Sidi Chebaane. Na obľúbenom mieste bohémov 19. storočia popíjame sladučký mätový čaj s píniovými orieškami a vychutnávame si výhľad na Stredozemné more i okraje azúrového mesta vlniaceho sa pod nami. Flaubert i nositeľ Nobelovej ceny za literatúru André Gide vraj až tu objavili svet zmyslov, ktorý pretvoril ich pohľad na literatúru. Ak si takýto výhľad vychutnávali počas niekoľkých mesiacov, niet sa čomu čudovať.

Sousse: Ryby, ťavy i čivavy

Faraónova pomsta nás zatiaľ úspešne obchádza, a tak si trúfame i na ochutnávku domácej špeciality – harrisy – enormne pikantnej omáčky z čili papričiek. Kuskus podávaný s mrkvou sa však na tanieri tvári priateľskejšie. Výborne chutí i s tuniským vínom – darmo, v krajine, kde je oficiálnym jazykom okrem arabčiny i sexi francúzština, sa v stolovaní udomácnili i francúzske zvyky. V tuniských hoteloch si domáci s deťmi vychutnávajú prázdniny. Posilnení plnými žalúdkami vyrážame do Sousse.

[captionid=“attachment_2679″align=“alignright“width=“541″]ZuzanaZimmermannová[/caption]

Tretie najväčšie mesto Tuniska obklopujú olivové háje, v ktorých sa rodí obľúbený tuniský olivový olej. Mierime do dláždených ulíc starého mesta. Terasy kaviarní sa pomaly zapĺňajú a z diaľky sa šíri pach rýb. Jeho zdrojom je pravidelný rybí trh na okraji mediny. Čerstvo ulovené morské plody každého druhu tu nájdete porozkladané rovno na zemi, oddelené od prašnej podlahy len jednoduchým igelitom a tenkou vrstvou ľadových kociek. Dlho sa tu aj tak neohrejú. Sousse sa ako prístavné mesto živí i rybolovom a na priateľské skupiny rybárov na pobreží poblíž starého mesta narazíte takmer na každom kroku. Medinu obklopujú mohutné hradby z 9. storočia a mestu dominuje pevnosť Ribat a Veľká mešita. Veža, ktorá sa týči ponad súky – miestne trhy – však neslúži ako minaret na zvolávanie ľudí na bohoslužbu, ale ako maják. Táto kuriozita robí z Veľkej mešity jednu z mála svojich rozmerov, ktoré fungujú bez minaretu. V útrobách mediny je odparkovaný i tank obklopený unavenými vojakmi. Pre našinca zvláštny pohľad, no pre domácich každodenná realita – jedna zo strategických budov musí byť strážený.

[captionid=“attachment_2681″align=“alignleft“width=“541″]ZuzanaZimmermannová[/caption]

Na podporu cestovného ruchu vzniklo na predmestí Soussu umelo vybudované mestečko Port el Kantaoui. Za vzor mu slúžila andalúzska architektúra romantického Sidi Bou Said, no vďaka obrovskému prístavu s jachtami a plachetnicami každého druhu pripomína skôr atmosféru dovolenkového Balkánu. Ak ste si medzitým náhodou obľúbili zjednávanie na trhoviskách, Port el Kantaoui vás prevahou obchodíkov s fixnými cenami asi sklame. No podnikaví domáci vás radi zahrnú najlepšími ponukami na výlet loďou, prechádzku na ťavách, adrenalín na štvorkolkách alebo aspoň cenou útechy – orieškov v sladkom župane. Pre hľadačov dovoleniek typu slnko-more-hotelový luxus, je predmestie Soussu ideálnym miestom. Nechýba tu ani zoologická záhrada, v ktorej sa vedľa tiav prechádzajú šteniatka mexickej čivavy alebo už z diaľky počuteľné farebné kolotoče. Najvyšší čas pobrať sa ďalej.

Hammamet

[captionid=“attachment_2683″align=“alignright“width=“541″]ZuzanaZimmermannová[/caption]

Po ceste do Hammametu sa popri diaľnici zjavuje značka s fenekom – najmenším známym druhom líšky s obrovskými ušami. Táto púštna šelma, ktorá údajne inšpirovala aj kresbu líšky v Exupéryho Malom princovi, je v tejto krajine symbolom čistoty. Na tej si Tunisko skutočne zakladá. Nezamestnaným obyvateľom ponúka možnosť zbierať odpad pri cestách i na uliciach – ten potom odvážia a štát zberateľov podľa hmotnosti vriec vyplatí. Míňame i polia s opunciami či oleandrami – nezameniteľný znak toho, že sa dostávame na polostrov Cap Bon – severný cíp krajiny, v ktorom sa nachádza až 50 % z celkovej zelene krajiny. Tu svoju históriu začalo písať i mesto Hammamet – zo slova „hamém“ – kúpele. Starý Hammamet stráži socha troch sirén držiacich v rukách národný kvet Tuniska – jazmín, po ktorom bola pomenovaná i revolúcia. Za vstupnou bránou do mediny sa kľukatí spleť úzkych uličiek. Ľahko vás dovedú k španielskej pevnosti Kasbah. Po zdolaní niekoľkých schodov sa z vrchola jej hradieb ponúka jedinečný výhľad na útroby mediny i na záliv lemovaný pohorím Atlas.

Termoska na kávu Yves Saint Lauren, šatky Hermés i opasky Dolce Gabbana

[captionid=“attachment_2686″align=“alignleft“width=“240″]ZuzanaZimmermannová[/caption]

Prechádzame zatiaľ relatívne prázdnymi uličkami mediny, ktorými je v čase sezóny doslova umením predrať sa ďalej. No teraz – v apríli – je aj kvôli udalostiam zo začiatku roka situácia v súkoch iná. Čoraz slabšie slnko sa opiera do stánkov, no na zvyšných predavačoch únavu nebadať. Z celkového počtu 11 miliónov obyvateľov sa vyše 2 milióny živia turizmom. Nepredáš, neješ – aj tak by sa dala nazvať realita, ktorá platí hlavne pre predavačov z turisticky populárnych oblastí. Snažíme sa pochopiť ich neodbytnosť a nástojčivosť a púšťame sa do nákupov.

[captionid=“attachment_2687″align=“alignleft“width=“541″]ZuzanaZimmermannová[/caption]

Šikovní predavači nám ihneď potvrdzujú, že Tunisania sú jazykovo veľmi zdatným národom. Po prvotných nesmelých odhadoch, pri ktorých končíme v jednej z kategórií Poľsko, Nemecko či Rusko, nasledujú spoľahlivé lákadlá v slovenčine – „zadarmo“ či „dobrá cena“ zaznievajú už aj v ľúbozvučnej slovenčine s arabským prízvukom. Výber je bohatý a okrem tradičných tuniských suvenírov v podobe olivových olejov, vtáčích klietok či farebného orientálneho oblečenia, tu nájdete hlavne „zaručene pravé“ výrobky svetových značiek.

Guess, Dolce Gabbana, Dior či Yves Saint Laurent – to všetko kričí v obrovských nápisoch z opaskov, peňaženiek, kabeliek i oblečenia. A zadarmo – no nekúpte to.

Deň sa chýli ku koncu a z minaretu sa ozýva známe odbíjanie – nastal čas na modlitby i na zatvorenie obchodíkov. To v istých prípadoch predstavuje prehodenie plachty cez tovar vystavený na ulici a odobratie sa na pokojný spánok. Obchodný zhon predsa bude pokračovať od skorého rána, tak načo si pridávať zbytočnú robotu s odkladaním tovaru.

Dovolenka v Tunisku – šialenstvo či pohoda?

Vydať sa teda do porevolučného Tuniska alebo nie? Po svojich aprílových skúsenostiach z turisticky obľúbených destinácií by som jednoznačne zaškrtla možnosť „áno“. Krajina s dlhými piesočnými plážami, tieňom datlových paliem, rímskymi ruinami, hlučnými trhoviskami s orientálnym nádychom i s horúcou Saharou, na ktorej len na tuniskom území objavíte i osviežujúce oázy, za návštevu určite stojí. Navyše teraz i so slobodou prejavu a s vôňou jazmínu, ktorú vo vzduchu cítiť akosi intenzívnejšie.

Pre aktuálne informácie a upozornenia na cesty kontaktujte cestovné kancelárie alebo Ministerstvo zahraničných vecí SR.

27. mája 2011

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Zuzana Zimmermannová