Slovinský Maribor: Pokoj na Dráve

Slovinský Maribor: Pokoj na Dráve
Tomáš Kubuš

Druhé najväčšie mesto Slovinska bude už asi navždy ležať v tieni Ľublany, no kto mu dá šancu, zistí, že má čo ponúknuť. Na brehu rieky Dráva ležia staré domy, kostoly, námestia, židovské štvrte a dokonca tu natrafíte aj na najstarší vinič sveta, ktorý je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov.

Potulky pri rieke

Nábrežie rieky Dráva, ktorá pretína Maribor, je azda tým najlepším miestom, kde začať prehliadku toho významného mesta. Koniec koncov, bola to rieka Dráva, ktorá vdýchla mestu život. Keby niet jej, Maribor by tu pravdepodobne nikdy nestál. Dráva preteká severným Slovinskom už od nepamäti, no až v 12. storočí si ľudia uvedomili, akú významnú polohu toto miesto má a rozhodli sa tu zostať a založiť si mesto, ktorému neskôr dali meno Maribor. Nábrežie rieky je na prelome jesene a zimy akési opustené a ranná hmla sa ho snaží pohltiť, časom sa však rozplynie. Z brehu tak začnú vyrastať staré dvoj- či trojposchodové domy, stromy skláňajúce sa k hladine rieky, ale aj kostolné veže starého mesta či dokonca strechy niekdajšej židovskej štvrte. Tá bola kedysi nesmierne živým miestom a podľa kroník tu od 13. až do 15. storočia prúdil všetko obchod z blízkeho aj ďalekého okolia. Dnes tu stojí niekoľko budov ako pripomienka starých dobrých časov, no aj tých zlých vojnových, kedy odtiaľto zmizli aj poslední židovskí obyvatelia. Nábrežie dotvára aj stará kamenná bašta hľadiaca na rieku, kde si dnes svoj domov našiel malý podnik ako stvorený na príjemné posedenia.

Po stopách vína

Slovinský Maribor: Pokoj na Dráve
Tomáš Kubuš
Nielen príjemná atmosféra nábrežia sem pritiahne ľudí či turistov, ktorí sa v Maribore ocitli. Kúsok od rieky totiž stojí typický mariborský dom, po ktorom sa tiahne staručký vinič. Tabuľka vedľa neho vo svetových jazykoch skloňuje slovíčko “najstarší” a skutočne sa odrazu človek ocitne pred najstarším viničom sveta, ktorý na svoje stránky zapísala ja Guinnessova kniha rekordov. Víno k Slovinsku či Mariboru patrilo odjakživa a práve fasáda domu nesie na svojich ramenách ten najlepší dôkaz. Podľa domácich, ale aj odborníkov má staručký vinič cez 400 rokov a do dnešných dní stále rodí a vyrába sa z neho víno. Nie masovo, ale len do malých fľaštičiek, ktoré sa používajú často ako darček pri významných štátnych návštevách. Ľudia sa pri dome pristavia, prečítajú si jeho príbeh, odfotia a idú ďalej, pretože pár desiatok metrov odtiaľto leží jedno z najživších miest celého Mariboru. Je ním tržnica, kde dostať všetko ovocie a zeleninu, ktorá sa urodí v celej krajine. V chladné ráno je zaplnená len polovica drevených stolov, no aj tak je tu ruch ako sa na trhovisko patrí. Muži aj ženy predávajú zeleninu zo svojich záhrad, ovocie, ale medzi vyhľadávané artikle patrí aj miestny med, bylinky, zaváraniny, džemy či dokonca sadenice kvetov. Aj vstup na trhovisko stáži veľká, mohutná bašta známa pod menom Sodni stlp, vysoká niekoľko poschodí, ktorú nahlodal čas. Kedysi museli mariborské hradby vzbudzovať rešpekt. Priamo za rohom stojí zaujímavý kostol z 13.storočia, ktorý nechal Jozef II. zatvoriť, aby sa jeho areál premenil v roku 1784 na vojenské baraky. Vtedy ešte nikto netušil, že vojaci odtiaľto odídu až po takmer 150 rokoch, no dnes už kostolík opäť slúži svojmu pôvodnému účelu a za radom lavíc sa vyníma oltár.

Námestia ozdobené stromami aj stĺpmi

Slovinský Maribor: Pokoj na Dráve
Tomáš Kubuš
Maribor má tú výhodu, že to nikam nie je ďaleko. V jednu chvíľku sa človek prechádza popri rieke Dráva a o pár minúta o niekoľko ulíc ďalej sa ocitne v srdci starého mesta, ktorým sa rozlievajú pešie zóny a námestie Slomškov Trg. Nesie meno Antona Martina Slomšeka, slovinského politika a kňaza, ktorý pôsobil v polovici 19.storočia. Jeho bronzová socha sedí na piedestáli, závity kňažského rúcha mu padajú po členky a v rukách drží to, čo ho charakterizuje. V pravej ruke zviera kríž a v ľavej otvorenú knihu. Slomškov Trg nie je námestie v klasickom význame slova, pretože jeho väčšiu časť zaberá trávnik a park lemovaný stĺpmi. Sem chodia oddychovať študenti medzi prednáškami či po škole, pretože práve tu stojí známa Mariborská univerzita. Tí, ktorí dávajú prednosť oddychu pri káve, čaji či inom nápoji,ľahko nájdu uličky plné barov, podnikov či občerstvenia. Námestie je malou prehliadkou architektúry Slovinska v priebehu 19.storočia. To zaznamenalo renesanciu klasicizmu, a preto sú mnohé budovy naokolo od univerzity cez univerzitnú knižnicu až po divadlá a ďalšie budovy poznačené neoklasicistickým štýlom. Ozdobou Slomškovho trgu je veľká katedrála, do ktorej vedie niekoľko neveľkých schodíkov. Stála v Maribore už od 13.storočia a zasvätili ju človeku, ktorého ruka krstila v rieke Jordán Ježiša Krista. Svätý Ján Krstiteľ sa tak v Maribore teší veľkej obľube. Pohľad na katedrálu by však nenapovedal, že je stará cez 700 rokov, pretože ju počas jej života veľakrát prestavali, až domáci hovoria, že na sebe nesie kúsok zo všetkých štýlov, ktoré sa kedy v Slovinsku ocitli. Vnútri je až prekvapivo ľudoprázdno a ticho, no počas nedeľnej omše sa naplní do posledného miesta. Koniec Poštovej ulice sa rozplynie do obrovského námestia s radnicou mesta. Glavni Trg alebo teda Hlavné námestie si miestni spájajú najmä s Morovým stĺpom z 18.storočia, o ktorom sa hovorí, že by dokonca mohol patriť medzi najkrajšie v celej strednej Európe. Glavni Trg bol v stredoveku kedysi hlavným srdcom mesta, pretože práve tu sa konali najväčšie trhy. Dnes sa síce srdce mesta posunulo o pár ulíc vyššie, no genius loci tohto miesta tu zostal poletovať medzi špičkou stĺpu a vysokou vežou krásnej Radnice.

V srdci Mariboru

Slovinský Maribor: Pokoj na Dráve
Tomáš Kubuš
Hlavné tepny mesta Gosposka či Jurčičeva sa prepletajú starým mestom a spájajú Glavni Trg s dvomi zaujímavými námestiami, ktoré dnes predstavujú centrum Mariboru. Tu v týchto miestach je najlepšie ochutnať špeciality miestnej či balkánskej kuchyne. Medzi najchutnejšie jedlá patrí mäsová pljeskavica či známe čevabčiči, ale domáci vám odporučia aj štruklji, buchty plnené bravčovým či dokonca rybacím mäsom. Námestiu Grajski Trg dominuje Mariborský zámok. Ten nahradil stredoveký hrad, ktorý bol ozdobou niekdajšieho Mariboru. Kto by čakal romantický hrad plný vežičiek či padacích mostov, ostal by sklamaný, pretože mariborský zámok pripomína skôr veľkú podlhovastú budovu s arkádami na poschodí. Svoj domov tu na námestí našiel aj patrón požiarnikov. Z vysokého stĺpu hľadí na návštevníkov svätý Florián, no jedným okom poškuľuje po neďalekom kostole. Stĺp je iný ako všetky ostatné v meste, pretože vyzerá, akoby ho postavili z dvoch prepletených hadích tiel. Podobný stojí aj na istanbulskom Hippodrome, len ten je historickejší a slávnejší. Ľudia sa motajú kade-tade, nakupujú, zhovárajú sa na námestí a cítiť tu príjemný ruch pulzujúceho mesta. Podvečer sa zaplní ešte viac a kto sa tu ocitne v piatok večer, toho vír zabávajúceho sa mesta stiahne so sebou. Nie nadarmo sa o Maribore hovorí ako o univerzitnom meste a vtedy je to v uliciach skutočne poznať. Súčasťou mariborského zámku je aj takzvaná Rytierska hala stará päťsto rokov, ktorá vo svojich útrobách skrýva krásnu, barokovú Loretskú kaplnku. Za dvermi sa otvorí schodisko, ktoré udrie do oči svojou ružovou farbou a rokokovou výzdobou plnou malých amorkov. Až oni dovedú človeka do kaplnky, kde sa môže pokochať prácou niekdajších architektov. Susedné námestia Trg Svobode obsadili predajcovia košíkov či drevených výrobkov a príjemne ho svojou prítomnosťou rozprúdili. Na ľudí vrhá tieň obrovská budova vínneho skladu kam sa má zmestiť až sedem miliónov litrov tohto božského nápoja. To je len ďalší dôkaz toho, že Maribor má spomedzi všetkých slovinských miest najväčšiu vinársku tradíciu. Dnes stojí v strede námestia zaujímavá moderná guľa. Z diaľky sa javí len ako obyčajná guľa, ktorú tu zabudli v zápale hry obri, ale kto podíde bližšie, tomu sa začnú na stenách vynárať tváre ľudí, osobností a portréty histórie. Maribor tak ani tu neprestane prekvapovať a dokazovať, že nielen Ľublana stojí zato, aby sa do nej človek pozrel. Maribor si stále vie svojich návštevníkov vážiť a vďaka historickým stavbám, atmosfére či nábreží rieky Dráva si ich vie k sebe aj pripútať.

13. decembra 2013

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Tomáš Kubuš