Sicília svojou polohou v Stredozemnom mori odjakživa priťahovala svetové kultúry a civilizácie. Dávno pred tým, než sem prišli Rimania sa tu objavili starovekí Gréci a zanechali tu po sebe bohaté dedičstvo v podobe nádherných chrámov. Tie najvýznamnejšie stáli v Agrigente.
V starom meste
Sicília sa právom radí medzi najkrajšie ostrovy plávajúce v Stredozemnom mori a pre tých, ktorých láka odkrývať príbehy či legendy dávnej histórie, bude ostrov predstavovať raj. V priebehu vekov sa tu zastavil každý veľký národ a každý tu po sebe zanechal kus svojho dedičstva, ktoré sa premiešalo a dalo vzniknúť Sicílii. Výrazne sa do histórie ostrova zapísali kolonisti zo starovekého Grécka. Postupne zakladali nové mestá a ich trosky nájdeme v krajine roztrúsené dodnes. Medzi najpozoruhodnejšie mestá, ktoré niesli rukopis Grékov, sa v 6.storočí zaradil vtedajší Akragas – dnešné Agrigento. Moderné Agrigento, takmer šesťdesiat tisícové mesto, leží na juhu Sicílie a svojim výzorom pripomína na prvý pohľad ostatné väčšie mestá. Život v ňom sa pomaly prevaľuje zo dňa na deň a najväčším problémom je nezamestnanosť, ktorá zožiera miestnych obyvateľov. Sicília na tom bola vždy horšie, než zvyšok Talianska a ani dnes tomu nie je inak. Preto mnohí. najmä mladí z mesta. odchádzajú za vidinou lepšieho života aj napriek tomu, že rodinné väzby sú na Sicílii silnejšie, než inde. Ulice mesta žijú najmä ráno, kedy sa miestni stretávajú v parku, na námestiach, pred kostolom, pozdravia sa, pozhovárajú, sadnú si na rannú kávu či raňajky a ponáhľajú sa na trh alebo do malých rodinných obchodíkov nakúpiť. Akoby sa tu každý s každým poznal a keď sa stretnú starší muži, veľmi dobrí priatelia, pozdravia sa nielen stiskom ruky, ale aj dotykom líca na líce. Dnešné mesto si vo svojom starom centre zachováva barokový nádych, aký by sme zažili či už v Note, Palazzolo Acreide či Raguse. Je príjemné sa tu prechádzať a hľadať v labyrinte starých uličiek kostoly so svojimi vysokými zvonicami či desiatky palácov. Hoci je Agrigento jeden z najväčších turistických ťahákov Sicílie, tu v starom meste sa ocitne len zlomok z návštevníkov, pretože všetci smerujú do slávneho Údolia chrámov.
Prvé kroky Údolím chrámov
Údolie chrámov leží pár kilometrov za moderným Agrigentom a hoci sa o ňom hovorí ako o údolí Valle dei Templi, v skutočnosti leží niekoľko chrámov na pahorkoch Rupe Atenae a Girgenti. Už z diaľky vidno ako sa ich kamenné stĺpy dvíhajú k nebu a keby aj niekto nepoznal cestu, oni ho nasmerujú. Na počiatku starovekého Akragasu stála dvojica mužov Aristonous a Pystilus, ktorí sa v roku 581 pr.Kr. rozhodli v neďalekej Gele zozbierať skupinu kolonistov z ostrovov Rodos a Kréta, aby sa spoločne vydali na západné pobrežie neďaleko riek Hypsas a Acragas. Tu v úrodnom kraji, kde sa more stretáva s pevninou a pahorky sa rozbiehajú do centrálnej časti ostrova, položili základný kameň mesta, ktorému bola sľúbená veľká budúcnosť. Akragas bol v starovekom svete pojem, no tým ostal až do dnešných dní. Vlády v meste sa ujal známy tyran Phalaris. Sprevádzala ho povesť krutého vládcu, ktorý svojich oponentov a nepriateľov bez váhania hádzal do plameňov, avšak na druhej strane sa obdobie jeho vlády vyznačuje prosperitou. Cestička pretkávajúca Údolie chrámov sa delí hneď na začiatku, ale najlepšie je začať pahorkom Collina s chrámom bohyne Juno Lacíniskej. Leží na samom okraji starovekého areálu a len pár metrov od chrámu padá útes nadol do širokého údolia. Vyschnutú krajinu dotvárajú občasné zelené kríky, opuncie či neveľké mandľové stromy ovešané plodmi. Gréci vždy vedeli svoje architektonické poklady zasadiť citlivo do krajiny a aj tu v prípade chrámu Junóny sa snúbi krása dórskych stĺpov s panorámou krajiny. Chrám tu stojí od roku 450 pr.Kr. a hoci ho zub času ohlodal, aj dnes tu stojí 25 stĺpov, pričom tie na severnej strane na svojich ramenách nesú aj zvyšok architrávu. Niekoľko ľudí sa túla naokolo, pretože vstup do chrámu už nie je možný, a tak nezostáva nič iné, ako ho obdivovať z diaľky niekoľkých metrov.
Najkrajší chrám starovekého sveta
Ikona celého Údolia chrámov, ale aj Agrigenta, leží niekoľko desiatok metrov odtiaľto. Stačí sa vydať pahorkom hlbšie do areálu a odrazu sa vyrysuje neskutočný Chrám Svornosti, teda Tempio della Concordia. Hoci ho pod týmto menom pozná celý svet, niektorí archeológovia sa domnievajú, že ho zasvätili Dioskurom či dokonca bohyni Deméter, ktorá je so Sicíliou spätá odjakživa. Pred tým, ako k nemu návštevník príde, ho obkolesí séria tufových skál s vytesanými otvormi. Je ich tu niekoľko desiatok a kým dnes diery zívajú prázdnotou, v období Byzancie ich používali ako nekropole. Po tom ako sa Rímska ríša rozpadla, sa rozpadla aj moc mnohých miest a ľudia využívali staroveké mestá neskôr ako zdroj stavebného kameňa alebo dokonca niektoré z chrámov pretvorili na kostoly a vysvätili ich. Neďaleko chrámu už dozrievajú opuncie a ich plody sfarbené do bordovej až prenikavo žltej farby okolo seba šíria sladkastú vôňu. Je priam neuveriteľné, ako sa chrám starý 2450 rokov mohol takto zachovať. Možno to bolo tu pri pohľade na Chrám Svornosti, kedy grécky lyrik Pindaros označil Akragas za „najkrajšie zo všetkých smrteľných miest“. Tu by sa tomu dalo uveriť, pretože človek hľadí na tisícročné stĺpy a hlavou mu víri, koľko historických udalostí museli prežiť, čoho všetkého boli svedkami a predsa tu stoja dodnes. V prednej fasáde drží šesť dórskych stĺpov trojuholníkový tympanón, kam zvykli architekti a sochári umiestniť vlys vyplnený reliéfmi. Na schodoch do chrámu ticho sedí malá socha dievčaťa, ktorá patrí k projektu prepájania moderného umenia so starovekými pamiatkami v Agrigente. Celý areál tak „zdobí“ niekoľko zvláštnych sôch, ktoré akosi nezapadajú medzi grécke chrámy, ale niekto povedal, že to je dobrá myšlienka. O agrigentskom Chráme Svornosti sa hovorí ako o jednom z najkrajších starovekých chrámov sveta. Zaraďujú ho dokonca do trojice najlepšie zachovaných chrámov celého staroveku a okrem neho sa v trojici objavuje aj Theseion na Gréckej Agore v centre Atén a juhotaliansky chrám bohyne Héry v meste Paestum. Jeden z dôvodov, prečo sa tak výborne chrám zachoval, bol fakt, že v 7.storočí ho prerobili na kresťanskú baziliku biskupa Gregora z Agrigenta.
Od Theróna k Heraklovi
Hore na okraji svahu vidno ako sa na jednej strane krajina otvára do nížiny a na strane druhej rastie do kopcov, ktoré obsadilo dnešné moderné Agrigento. Dole pod chrámovým pahorkom stojí osamote kamenný monument známy ako Hrobka tyrana Theróna. Vládol starovekému Akragasu a po víťaznej bitke pri Himere priniesol do mesta nevídané bohatstvo a nespočetné množstvo otrokov, ktorých ruky stavali grécke chrámy. Kedysi mu pri nohách ležalo celé mesto, no dnes stojí jeho hrobka takmer bez povšimnutia. Kto by ju chcel navštíviť, ten musí opustiť areál a potom sa vydať buď na dlhý a ďaleký pochod, alebo nastúpiť do auta a k hrobke sa odviezť. Údolie chrámov sa delí na dve samostatné miesta a pri ruinách Heraklovho chrámu sa cestička zvažuje o úroveň nižšie k parkovisku. Chrám zasvätený Heraklovi patrí k najstarším chrámom mesta a čo sa týka rozlohy, bol dokonca druhým najväčším. Je ťažké si to predstaviť, pretože z neho stojí už len jedna stena a aj to len niekoľko stĺpov. Niektoré z nich dokonca nemajú už ani hlavice, no i napriek tomu vzdorujú času. Medzi ruinami si človek môže všimnúť aj zvyšok oltáru, kde prebiehali obety samotnému Bohu. Hovorilo sa o ňom ako o najkrajšom zo všetkých Agrigentských chrámov pre svoje metopy, ktoré zdobili rôzne dekoračné motívy. Vonku, neďaleko parkoviska, si niekoľko obchodníkov otvorilo svoje stánky a ponúka turistom suveníry. Predávajú tu všetko od tradičných divadelných bábik, ktoré patria k sicílskemu folklóru, cez zaručene „pravé“ mince, malé amfory, nádobky, až po knižky, odznaky a pohľadnice s témou Údolia chrámov. Aj ten, koho suveníry nezaujímajú, však podíde bližšie, pretože v niektorých stánkoch predávajú nápoje či ľadovú granitu s príchuťou mandlí, miestnu špecialitu, ktorá neskutočne dobre osvieži v horúci, sicílsky letný deň.
Odpočívajúci obri
Vstupnou bránou do vedľajšieho chrámového areálu je hŕba kamenia, nad ktorým rastú zelené koruny stromov. Niekde sú len porozhadzované po zemi, inde je z nich navŕšená neforemná pyramída. Nie sú tu náhodne, pretože priamo na tomto mieste stál kolosálny chrám Dia Olympijského. Ak by existovalo Sedem starovekých divov Sicílie, chrám by mohol pokojne figurovať aj na prvom mieste. Kráčam okolo kameňov, hľadám na nich reliéfy, no okrem nich skôr človek narazí na rozbité hlavice a turistov, ktorí sa s nimi fotia. Diov chrám patril k najväčším chrámom západného gréckeho sveta a podľa legendy ho postavili miestni preto, aby Grékom z pevniny ukázali, čo dokážu. Nezaujal len bežných ľudí, ale oslovil aj slávneho historika Diodora Sicílskeho, ktorý vo svojej knihe píše o ňom ako o „svedkovi bohatstva a veľkosti ľudí tej doby“. Píše tiež, že ho zničili nepokoje v meste súvisiace s príchodom Kartágincov, no aj to, že ho nikdy nedokázali dokončiť a po jeho zničení sa o to už nikto nepokúsil. Medzi hŕbou kamenia nezaujmú len ich monumentálne rozmery, ale každému padne do oka niekoľko kamenných obrov zvaných Telamones alebo Atlantes. Ležia na zemi a na prvý pohľad vyzerajú, akoby mali ruky založené za hlavou a spokojne odpočívali. V skutočnosti kedysi stáli vo výške desiatich metrov na úzkej rímse a svojou silou podopierali ťažký architráv celého chrámu. To preto môže dnes niekoľko takmer 8-metrových obrov oddychovať. Mnohí sa stratili v priebehu storočí, ale našťastie nie všetci. Medzi posledné viditeľné stopy starého Akragasu sa radí Chrám Dioskurov z 5.storočia pr.Kr, z ktorého zostali stáť len štyri nárožné stĺpy. Boli doby, kedy sa aj oni váľali po zemi, no architekt Cavallari a sochár Villareal ich opäť zdvihli k nebu. Celý areál pôsobí príťažlivo, upravene, všade stoja informačné tabule, rekonštrukcie a aj človek so slabou predstavivosťou sa vďaka ním dokáže preniesť do histórie. Niet divu, že sa v roku 1997 dostalo Agrigento so svojim Údolím chrámov až na prestížny zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.