Sarajevo – moderné mesto s temnou minulosťou

Sarajevo – hlavné mesto Srbska? Bežný balkánsky stereotyp. Všetko je predsa Srbsko alebo Juhoslávia. Je pravda, že sláva hlavného mesta Bosny a Hercegoviny dávno zašla. Naposledy bolo centrom medzinárodného diania počas Zimných olympijských hier 1984. Teraz sa k lesku pridala aj bieda, no Sarajevo má stále čo ponúknuť.

Na prvý pohľad je ťažké si všimnúť, že vstupujete do hlavného mesta. Sarajevo pripomína stavbami a veľkosťou skôr väčšiu dedinu. Počet obyvateľov je síce nad 400 tisíc, no číslo značne prilepšuje prítomnosť vojenských misií EUFOR Althea a NATO. Domáci si už zvykli, ale mnohé z nacionalistických strán sú proti. Podľa prieskumov by však činnosť jednotiek ako aj Vysokého predstaviteľa mala byť posilnená. Len mladí nevidia situáciu v Bosne pozitívne:

“Vojna nehrozí, oveľa nebezpečnejšie sú konflikty na lokálnej úrovni. Politici z oficiálnych aj neoficiálnych strán sú prepojený s kriminálnikmi. Myslím si, že medzinárodná prítomnosť by mala byť posilnená.”

Jasmina Suko, študenta medzinárodnej školy v Mostare

Mesto v meste

Skoro na predmestí Sarajeva sa nachádza Butmir, kedysi známy pre vykopávky z neolitického obdobia, dnes združené sídlo jednotiek EUFOR Althea a pomocnej misie NATO. EUFOR Althea bola najstaršou a najväčšou misiou EÚ. Dnes má už len stabilizačnú úlohu a mnohé zložky sa z nej postupne sťahujú, no napriek tomu je úplné ukončenie misie stále v nedohľadne. Kemp Butmir je už takmer súčasťou mesta a čo sa týka infraštruktúry a služieb, je na tom lepšie ako Sarajevo. Domáci sa však z prítomnosti vojakov tešia, veď obchod je obchod.

Po ceste z Kempu Butmir do Starého mesta nájdeme väčšinou roztrúsené domčeky a náhodne vystavané moderné výškové budovy. Medzi takéto patrí aj budova Parlementu BaH a Sídlo vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a Európskej únie v BaH. O budovách možno povedať to isté, čo o predstaviteľoch, ktorí v nich sídlia – ťažko odhadnúť, ktorý je dôležitejší.

Sarajevo sa niekedy kvôli zmesi náboženstiev, ktoré ponúka, nazýva aj malý Jeruzalem. V tesnej blízkosti môže turista vidieť mešitu, impozantný katolícky kostol, ortodoxnú katedrálu a za rohom synagógu. Učebnicový príklad náboženského spolužitia až do roku 1990. No tragická história Sarajeva sa začala už skôr. Takmer v centre Starého mesta sa nachádza most, na ktorom bol v roku 1914 zavraždený Franz Ferdinand I so svojou ženou. Len kúsok odtiaľ je most, na ktorom zomreli prvé dve civilné obete nedávnej vojny.

Okupácia Sarajeva trvala 46 mesiacov – od apríla 1992 do februára 1996. Po smrti viac ako 12 000 obetí bol dosiahnutý vynútený mier , a to bombardovaním NATO v roku 1995. Boj o moc je stále viditeľný pri pohľade na mapu federácie – 49% patrí Srbsku a 51% Bosne a Herzegovine – pre istotu, aby sa Srbi znova nepokúšali o nadvládu.

Večný plameň Tita

V centre mesta nájdu turisti turecký bazár premiešaný s novými štýlovými obchodmi a tisíckami reštaurácií. Nájde sa tu medzinárodná kuchyňa, ale kto neskúsil bosnianske čevapi, burek (čevapi v lístkovom ceste), či kebab, nevie o čom je Bosna. Z pamiatok stojí za povšimnutie Titov večný plameň – ale iba v prípade, že Rusko nezastaví plyn ako túto zimu. Aj večný plameň potrebuje palivo, nehovoriac o obyvateľoch Sarajeva. Juhoslovanský prezident sa ešte stále teší veľkej popularite – počuť juhoslovanskú hymnu z úst mládeže nie je nič zvláštne. A nie je to len preto, že je melodickejšia.

Na záver je nevyhnutnosťou navštíviť fontánu Sebilj na takzvanom “holubom” námestí. Legenda vraví, že kto sa napije z fontány, bude sa do Sarajeva stále vracať. Podľa skúseností turistov však na to fontánu netreba. Moderné mesto s temnou minulosťou si získa srdce každého cestovateľa.

2. júla 2010

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Katarína Krasulová