Rozprávková záhrada v Caserte

Rozprávková záhrada v Caserte
Kamila Nickelová Kamila Nickelová

Niet snáď krajšej iniciatívy kráľov, ako je výstavba reprezentatívnych priestorov. V Európe ich je niekoľko. Málokto však pozná letovisko Karola III. Bourbonského, ktoré sa nachádza v nenápadnom talianskom mestečku Caserta.

Pred mnohými rokmi

Kedysi tu stála drobná a celkom bezvýznamná dedinka La Torre. Ľudia sa tu zaoberali poľnohospodárstvom, chovaním dobytka a remeslom bežným pre dobu, v ktorej žili. Veľkú časť pozemkov provincie vlastnila rodina Ceatani di Sermoneta. Luxusný život šľachtického rodu si po určitom čase vybral svoju daň. Dlhy a s nimi prichádzajúca strata veľkého majetku. Pred rozparcelovaním ho zachránilo rozhodnutie Karola III. Bourbonského, vládcu Sicílie a Neapolu, syna španielskeho kráľa. Bol to milovník absolutizmu a rozloha malebného kraja ho nadchla do takej miery, že pozemky kúpil a zaumienil si, vybudovať letné sídlo podľa vzoru francúzskeho Versailles. Svoje predstavy veľkoleposti zveril do uší Luigimu Vanvitellimu, ktorý sa stal hlavným architektom celého projektu. Od plánov a položenia základného kameňa stavby v roku 1752 ubehlo viac než sto rokov, kým si mohli pripiť k jej dokončeniu. Vanvitelli pracoval na diele po celý svoj život a panovník, ktorý sa dožil kolaudácie bol Karolov syn Ferdinad IV.

Prvé zoznámenie s Casertou

Kráľovský palác v Caserte
Kamila Nickelová

Nedostatočné značenie, nezvyčajný prechod do historického centra železničným podchodom, špina, trávnaté plochy zababrané odpadkami, stromy ovešané igelitovými taškami, podgurážení bezdomovci, prostitútky a narkomani. S tým všetkým treba rátať, ak si zabezpečíte hotelové ubytovanie na ulici Vialo Carlo. Mne sa to nanešťastie podarilo. Trvalo mi skoro hodinu, kým som našla správnu cestu do stredu mesta a vyhla sa akémukoľvek kontaktu s neprispôsobivým domácim, možno aj ilegálnym obyvateľstvom, ak beriem do úvahy informácie a odporúčania recepčného. Nedalo sa nevšimnúť si zamrežované okná na okolitých domoch, z ktorých veľká časť mala dvory obohnané vysokými múrmi a zakončené ostnatým drôtom. Dosť nelichotivá vizitka turistickej oblasti.

Versailles na taliansky spôsob

Úchvatné súsošia
Kamila Nickelová

Kráľovské sídlo bolo v roku 1997 zapísané do zoznamu UNESCO. Skvostná rezidencia má obdĺžnikový pôdorys a štyri nádvoria, ktoré vznikli pravouhlým prepojením dvoch vnútorných krídel. Každé z nádvorí je samo o sebe jedinečným umeleckým dielom vďaka štukovej a maliarskej výzdobe. Na hlavnom priečelí sa nachádza stoštyridsaťtri okien. Stavba obsahuje viac než tisícdvesto izieb a tridsaťštyri schodísk. To najkrajšie a snáď najväčšie barokové schodisko je v dolnom vestibule. Je skrášlené antickými sochami, reliéfmi a dokonalosťou vzácneho mramoru. V niektorých izbách je nábytok ešte z čias samotného kráľa Karola III. Jeho usporiadanie a predstavenie verejnosti približuje každodenný život kráľovskej rodiny a služobníctva. Ďalšou zo vzácnych pamätihodností v paláci je knižnica Márie Karolíny Habsbursko – Lotrinskej manželky Ferdinanda IV. Pre historikov obsahuje veľmi dôležité, ale hlavne umelecky hodnotné zväzky. Ich skutočná cena nebola nikdy zverejnená. Steny sú priam posiate obrazovou históriou rodu Bourbonov. Tí nezabudli ani na samotného staviteľa Vanvitelliho, ktorému v zámku vytvorili malé múzeum, kde je všetko o jeho životnom diele.

Zámocky park

Najväčšie barokové schodisko v paláci
Kamila Nickelová

Veľkosť a rozdelenie záhrady projektoval Vanvitelli, ale konečnú podobu mu vdýchol jeho syn Carlo. Pozemok, na ktorom sa park nachádza, má rozlohu stodvadsať hektárov. Prejsť pešo z jedného konca na druhý je pre návštevníkov dosť náročné. Preto si niektorí vyberajú ľahší spôsob a využívajú služby malého mikrobusu. Premáva v pravidelných intervaloch a stojí iba jedno euro. Tí, ktorí milujú vietor vo vlasoch a ich kondícia zvládne väčšiu námahu, si môžu za malý poplatok prenajať štvormiestny šliapací vozík alebo trojkolku či obyčajný bicykel. Mne kolieskový systém nevonia, a tak som zvolila slimačí chod, z nohy na nohu. S obdivným sklápaním brady som vykročila na širokú hlavnú cestu, ktorú pretína množstvo fontán a rôznych romantických zákutí s nežne hľadiacimi mramorovými sochami antických bohov, hrdinov, filozofov a básnikov. Asi v polovici ma prekvapilo mierne stúpanie. Bol to pre mňa dobrý dôvod na oddych a vyjadrenie obdivu dôkladne zinscenovanému vodnému svetu kaskádovitých bazénov s výjavmi súsoší, ktorý sa ako široký pás ťahá stredom celej plochy záhrady až na jej koniec. Tabuľa pred zámkom upozorňuje, že sa ryby v bazénoch kŕmiť nesmú. I tak si sem-tam niektoré babičky s deťmi neodpustili pár omrviniek chleba, ktoré nenápadne hádzali lačným plávajúcim potvorám. Najväčší bazén má rozlohu 475 x 29 m a úctyhodné množstvo vody. Pri pohľade na jej hladinu bolo nutkanie zaplávať si až desivo reálne. Dúfala som, že tu niekde stretnem stánok s občerstvením. Podarilo sa mi to až v závere cesty, kde ma ohromil pôsobivý vodopád Cascata grande a mimoriadne nádherné Dianino súsošie.

Kráľovský palác v Caserte je jedinečným vzorom ľudskej geniality. Jemne vycibrené barokové vzory, detaily reliéfov, nábytku a osobných predmetov panovníckej rodiny hovoria o vysokej životnej úrovni vtedajšej spoločnosti. Aspoň tej osvietenej. Vanvitelliho akvadukt zas o technickej vyspelosti. I keď mi nevyšiel hotel, centrum mesta pripomína veľa z južanského temperamentu a kultúry. Večery sú tam živé, káva silná, víno aromatické a pizza chrumkavá. Bolo by veľkou chybou prejsť diaľnicou a nepozdraviť starého priateľa Karola III. Bourbonského.

12. októbra 2012

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Kamila Nickelová