Resetovať hlavu sa dá aj v Terchovej

Resetovať hlavu sa dá aj v Terchovej
SITA/Milo Fabian

Rozmýšľate aj vy, kam po náročnom pracovnom týždni vyraziť oddýchnuť si a uvoľniť sa? Mnohí zvolia rýchly reset v podobe návštevy barov, existuje však aj iný recept. Chce to možno chvíľu prípravy a plánovania, ale cieľ splní nad očakávania.

Pred nedávnom som sa rozhodol oprášiť starú známu destináciu, v ktorej som však už roky nebol. Terchovú. Poviete si, že je ďaleko pre nás Bratislavčanov. Nie je to tak. Cesta autom z domu do hotela mi trvala v piatok rovné dve hodiny pri dodržiavaní všetkých obmedzení rýchlosti. Diaľnica bola prejazdná plynule. Cesta sa zaplnila až medzi Žilinou a Terchovou. Možno si poviete, že čo už v piatok večer v Terchovej, aj tak skončím v krčme. Dávam vám trochu za pravdu, ale má to svoje ale… Vedeli ste, že v Terchovej je už takmer dva roky prvý slovenský horský pivovar? K nemu smerovali moje prvé kroky po ubytovaní. Ochutnať pivo, o ktorom som do teraz ani nevedel.

Kávové pivo i turistika

Radovan Pavlík
Pivovar nesie príznačný názov Vŕšky, pretože je umiestnený na kopcoch nad Terchovou. Varí sa v ňom svetlá jedenástka a vynikajúca tmavá trinástka s príchuťou kávy. Kávové pivo som doteraz nikde nepil. Ide o originálny nápad miestneho sládka, ktorý využil na jeho prípravu instantnú kávu manželky. Pivovar zakúpil technológiu na varenie piva v Česku a aj pivo Vŕšky sa varí tradičným českým spôsobom na dva rmuty. Pivo zreje v tankoch 10-15 dní a leží ďalších 10-15 dní. No a samozrejme k dobrému pivu patrí aj dobré jedlo. Pivné menu v neďalekej reštaurácii zahŕňa pečené rebierko s feferónkami a domácu klobásu. Komu sa pivo máli, môže si dať aj obľúbený nápoj slovenského exprezidenta Rudolfa Schustera drienkovicu.

V sobotu sa patrí ísť na túru. Skutočnosť, že malá Fatra je zaujímavá v každom ročnom období, potvrdzuje i člen Horskej záchrannej služby Lukáš Gallo. „V Malej Fatre je skoro všetko. Sú tu skaly na Veľkom Rozsutci, sú tu lúky ako vo Veľkej Fatre a máme tu Jánošíkove diery, ktoré zas pripomínajú Slovenský raj,“ povedal. Podľa neho si teda v tomto regióne prídu na svoje turisti každého druhu. Cykloturisti, turisti, horolezci. „Tých, čo láka šport a hory, majú tu čo nájsť,“ povedal. Túry sa dajú vybrať náročnejšie, ale aj menej náročné pre rodiny s malými deťmi. Pre stredne náročných Gallo odporúča hrebeň Malej Fatry, ktorý však zvládnu aj deti.

Kroky, či autá, väčšiny turistov vedú k východzej stanici lanovky vo Vrátnej. Tí zdatnejší sa popasujú so strmým stúpaním do Snilovského sedla, ktoré leží na najatraktívnejšom hrebení Malej Fatry. Výstup trvá približne 90 minút. Pohodlnejšie je to však kabínkovou lanovkou, ktorá vás na hrebeň vyvezie za desať minút. Potom si treba už len vybrať smer túry. My sme sa vybrali po červenej značke na Chleb, kde sme boli za 30 minút. Odtiaľ na Hromové a Poludňový Grúň, čo trvalo ďalšiu hodinu a pol. Brali sme odporúčanie horského záchranára, že následný zostup na Chatu na Grúni je po daždi blatistý a ťažko schodný, tak sme sa vrátili po hrebeni naspäť k lanovke.

Radovan Pavlík

Člen horskej služby tiež upozorňuje, že mnoho turistov nemá dobrú výstroj. „Mávajú hlavne slabú obuv a to sa potom odzrkadľuje na úrazoch,“ povedal. Podľa neho o bezpečnosť turistov sa denne stará jedenásť horských záchranárov a ďalší piati dobrovoľníci sú v pohotovosti.

Z Vrátnej na kolobežke

Resetovať hlavu sa dá aj v Terchovej
SITA/Milo Fabian
Ani po návrate do Vrátnej nie je pohybu koniec. Nás zlákala vidina zviesť sa z Vrátnej do stredu Terchovej na kolobežke. Problém nebol ani s autom. Majiteľ požičovne ho bol ochotný priviesť dole, alebo nás opätovne s kolobežkami po neho odviesť. Priznám sa, že na kolobežke som nestál od útleho detstva, preto som si rád vypočul krátku inštruktáž, vyfasoval prilbu a vydal sa na šesťkilometrovú trať. Držal som sa pokynov, že počas jazdy nemám nikomu mávať a kolobežku držať pevne dvomi rukami. Jazda bola úplne bezproblémová. Premávka áut nebola vôbec hustá, preto som sa cítil bezpečne aj pri štvorkolesových tátošoch, ktoré nás sem tam predbiehali.

Po rýchlom obede sa nám zachcelo relaxu, preto sme navštívili bazén a saunu v miestnom aquaparku. Teda väčšinu času sme preležali v teplej výrivke, ktorá blahodárne pôsobila na unavené svaly. V bazéne bolo trochu chladnejšie a v saune zas príliš horúco. Ale cieľ bol splnený. Telo oddýchnuté a pripravené na večer.

Tradičná veselica i halušky

Radovan Pavlík
Nielen pohybom je človek zdraví. K zdravému duchu patrí aj kultúra. Rozhodli sme sa, že vyhľadáme, či niekde nenájdeme vyhrávať terchovskú muziku, ktorá bola minulý rok zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V jednom zo salašov sme našli vyhrávať Ťažkú muziku. Tá ma samozrejme názov odvodený nie od ťažkej hudby, ale od váhy jednotlivých muzikantov. Tí museli mať nad sto kilogramov. Z toho však museli upustiť, keď chceli medzi seba pribrať Alojza Muchu zo slávneho hudobného terchovského rodu Muchovcov. Dohodli sa, že stačí, ak hmotnostný priemer členov bude sto kíl. To podľa pohľadu dodržiavajú.

Muzikanti sa starali o zábavu približne štyri hodiny. Sršali vtipom, hrali terchovské i slovenské piesne, spievali, až z nich pot tiekol. Bolo to jedno z najlepších hudobných vystúpení, aké som videl. To som pritom terchovskú muziku počul hrať prvýkrát. Domáci k muzike pripravili aj niečo chutné pod zub. Vraj to, čo si naši predkovia nosievali zo sebou do poľa. Trošku bryndzovej a škvarkovej nátierky, klobásku, slaninku. Neskôr doniesli bryndzové halušky. K tomu chutná žinčica. Na pretrávenie sa podávala borovička s horcom, ktorý vraj rastie za každým domom. Keď som sa pýtal, či nie je chránený, odpoveďou mi bolo, že oni ho trhajú len tak trošku a že vlastne to ho v zozname chránených rastlín len omylom ponechali.

Aj tretí deň v Terchovej sa dá využiť na pookriatie tela i ducha. Najskôr sme zamierili do kostola pozrieť drevený terchovský betlehem. Po ňom aj do miestneho múzea. Tu nám premietli film o Jurajovi Jánošíkovi i vyvrátili názory Poliakov, že náš národný hrdina bol vlastne Poliak. Vo filme sú ukázané záznamy z matriky vo Varíne, kde bol Juraj pokrstený. Pred odchodom do Bratislavy sme stihli aj prehliadku Jánošíkových dier, ktoré sme prešli za 1,5 hodinky. Patria k tomu najkrajšiemu, čo sa dá v Malej Fatre vidieť.

Oddýchnutí a zresetovaní sme sa vrátili po víkende do Bratislavy. Nevyskúšate takýto spôsob oddychu aj vy?

28. apríla 2014

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Radovan Pavlík