Prečo je občerstvenie na letisku také drahé?

Prečo je občerstvenie na letisku také drahé?
SITA/Marián Peiger

Za predražené ceny potravín a nápojov na letisku môže stratégia podnikateľov, ale aj vyššie nájomné či prísne bezpečnostné kontroly, ktorými pravidelne prechádza všetok tovar.

Jedlo i nápoje v odletových halách často stúpajú do takých cenových výšin, ako samotné lietadlá. Skutočnosť, že aj za obyčajnú fľašu minerálky si tu často priplatíte aj trojnásobok, je známa všetkým cestovateľom. Nemecký denník Bild zisťoval, prečo je to tak.

SITA/Marián Peiger

„Na každom letisku máme nielen vyššie ceny prenájmu, ale aj vyššie náklady na zamestnancov,“ vysvetľuje marketingová manažérka švajčiarskej siete reštaurácií Marché, ktoré majú pobočky na 13 letiskách. „Každému zamestnancovi musíme z hľadiska bezpečnosti vystaviť preukaz a každý rok ho obnovovať. Z bezpečnostných dôvodov musí aj všetko tovar prejsť cez skener. Riady, príbor a dokonca aj všetky potraviny musia prejsť kontrolou – a to stojí peniaze,“ dodala Nicole Maissen.

Za malú fľašu Coca Coly tu preto zaplatíte 2,95 eur, za dva viedenské párky 4 eurá. Predražené ceny produktov, za ktoré by ste v pouličných stánkoch s občerstvením zaplatili podstatne menej, však majú aj ďalšie dôvody. Pochúťky a nápoje na letisku majú podobne ako benzín či cestovné lístky inú „pružnosť cien“ – inými slovami – keď stúpne cena, na dopyte sa toho veľa nezmení. Keď majú cestujúci na niečo chuť a nikde inde to v danom okamihu nezoženú lacnejšie, siahnu po produkte bez ohľadu na cenu. Túto filozofiu preto využívajú aj podnikatelia na to, aby zarobili.

[captionid=“attachment_4050″align=“alignright“width=“492″]SITA/AP[/caption]

Prečo si však ľudia na letiskách kupujú tovar, ktorý by si inak kvôli vysokej cene odopreli? Podľa Mirka Klimasa, referenta Spotrebiteľského centra Spolkovej rebubliky Nemecko, je za to zodpovedná dovolenková nálada a dlhé čakanie. „Hostia si radi skrátia čas po prechode kontrolou návštevou príjemnej reštaurácie,“ uviedla Maissen.

Ale aj ruch, nervozita a nedostatok času podporujú konzumentské správanie. „Kto je hladný alebo smädný, nepočká. A takisto nezačne porovnávať ceny, takže siahne po prvom produkte,“ dodáva Klimas. Pri nízkonákladových letoch nie je občerstvenie v cene letenky a pri veľkých vzdialenostiach môže trvať dlho, kým sa cestujúci dostanú k inej možnosti nákupu jedla a nápojov.

Reštauračné zariadenia na letisku profitujú aj zo zákazu tekutín na palube lietadla. Všetky fľaše s nápojmi musia pasažieri pri prechode kontrolou vyhodiť. Hoci tí šporovlivejší obchádzajú tento zákon tak, že cez kontrolu prejdú s prázdnou fľašou, ktorú si potom opäť naplnia, nie všetky krajiny disponujú bezpečnou pitnou vodou. V niektorých krajinách aj z tohto dôvodu netečie na toaletách horúca ani ľadová voda, ale len niečo medzi tým. A preto mnohí cestovatelia chtiac-nechtiac kupujú predražené nápoje.

V odpovedi na otázku, či sa na tejto skutočnosti dá niečo zmeniť, má Mirko Klimas jasno – fungovať môže asi len bojkot: „Keby na letiskách nikto nejedol ani nepil, museli by majitelia reštauračných zariadení ísť s cenami dolu.“ Cestujúcim, ktorí chcú ušetriť, zatiaľ odporúča priniesť si vlastné zásoby a neodchádzať z domu s pocitom hladu a smädu.

www.bild.de

5. novembra 2012

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Zuzana Zimmermannová