Petrohrad patrí k najkrajším mestám sveta. Návštevníkov ohúri honosnými palácmi, historickými stavbami, nespočetnými múzeami a romantickými mostami ponad nekonečnú vodu.
Petrohrad, po rusky Sankt Peterburg, je najsevernejšie položené veľkomesto na svete. Rozkladá sa na 1500 kilometroch štvorcových, z toho 15 percent tvorí voda. Preto mu aj prischlo pomenovanie Benátky severu. Štyridsaťštyri ostrovov spája 300 mostov – dalo by sa povedať, že takmer na každý rok existencie mesta pripadá jeden most. V Petrohrade sa dá veľmi ľahko predstaviť, ako to tu vyzeralo pred dvesto rokmi. Drvivá väčšina budov centra mesta je historických. Sála z nich elegancia európskej šľachty, ktorá spoluvytvárala vzhľad tohto najeurópskejšieho mesta Ruska. Petrohrad je kultúrnym centrom a pýchou celej krajiny. Žili tu slávni hudobní skladatelia Čajkovskij, Rimskij-Korsakov, Stravinskij, Šostakovič a mnohí ďalší, básnik Alexander Puškin tu študoval a zomrel v súboji, Dostojevskij sem umiestnil dej svojho románu Zločin a trest. Legendárny ruský balet sa tiež zrodil práve v Petrohrade. V súčasnosti má mesto viac ako 120 múzeí a galérií, 43 vysokých škôl a univerzít a 70 divadiel.
Peter Veľký a Katarína Veľká
História Petrohradu je pevne spätá najmä s menami dvoch najväčších ruských panovníkov – Petra Veľkého a Kataríny Veľkej. Petrovi sa podarilo to, o čom ľudia jeho doby pochybovali – založiť mesto v močaristej delte rieky Neva. Písal sa rok 1703 a na stavbe nového centra ríše, ktoré vyrástlo doslova z ničoho, pracovali desaťtisíce ruských nevoľníkov. Ako prvú Peter Veľký postavil Petropavlovskú pevnosť, ktorá slúžila na obranu proti Švédom a dlhé roky bola väzením. Jedným z prvých väzňov bol Petrov syn Alexej, ktorého tu umučili na smrť za to, že nesúhlasil s otcovou pokrokovou politikou. Ako maják, ktorý vidieť už zďaleka, sa z Petropavlovskej pevnosti týči zlatá špica Chrámu svätého Petra a Pavla, kde sú pochovaní ruskí cári. Veľkú časť 18. storočia vládli Rusku ženy, ktoré svojím vkusom výrazne ovplyvnili tvár Petrohradu. Toto obdobie sa nazýva aj „vláda spodničiek.“ Z panovníčok sa do dejín najviac zapísala cárovná Katarína II. Veľká, ktorá spolu so svojím obľúbeným architektom Rastrellim vtisla pečať toho najväčšieho prepychu a lesku mnohým slávnym stavbám Petrohradu.
Ermitáž – jedno z najväčších múzeí sveta
Najvýznamnejším umeleckohistorickým múzeom Petrohradu aj celého Ruska je Ermitáž. Patrí k najväčším na svete a človek by potreboval 70 rokov na to, aby si pozrel každý jeden exponát. Jeho zbierka s tromi miliónmi exponátov je skoro desaťkrát taká veľká ako zbierka slávneho parížskeho múzea Louvre. Pre návštevníkov je z toho prístupných „len“ 65-tisíc umeleckých diel, ktoré sú rozmiestnené do niekoľkých stoviek sál. Možno tu nájsť artefakty od obdobia praveku až po súčasnosť a umelecké diela tých najvýznamnejších maliarov sveta ako sú Picasso, Van Gogh či Da Vinci. Pozoruhodné je, že všetko tu môžete fotiť. Okrem múzeí je v Petrohrade aj obrovské množstvo kostolov. Typicky ruskú architektúru má Chrám Spasiteľa na krvi. Dôvodom jeho trochu morbídneho názvu je fakt, že stojí na mieste úspešného atentátu na cára Alexandra II. Tretím najväčším kresťanským chrámom na svete je Katedrála svätého Izáka. Z jej veže je nádherný výhľad na mesto. Neprehliadnuteľný je aj mohutný Kazaňský chrám postavený podľa vzoru Chrámu svätého Petra vo Vatikáne. Osobitnú kapitolu pamiatok v Petrohrade tvoria tie, ktoré sa spájajú s komunistickou históriou Ruska. Medzi nimi je krížnik Aurora, z ktorého výstrel údajne odštartoval Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu (hovorí sa ale, že v skutočnosti bol tento výstrel len omylom) a tiež Inštitút Smoľnyj, odkiaľ viedol Lenin revolúciu. „Strýček Lenin“ sa tu stále teší veľkej úcte a jeho sochy tu sú bežnou vecou.
Honosné paláce ruských cárov
Najkrajšie ruské paláce, ktoré sú možno ešte prepychovejšie a prezdobenejšie ako Versailles, sa nachádzajú kúsok za Petrohradom. Ohromujúcim architektonickým dielom je zámok Petrodvorec, ktorý nechal postaviť Peter Veľký. Od paláca vedie vodný kanál až k Baltskému moru. V rozsiahlom parku sa nachádza ďalších 20 menších zámočkov a pavilónov. Cár Peter obľuboval kanadské žartíky a v zámockom parku nechal zabudovať skryté vodotrysky, ktoré spustil vtedy, keď tam vstúpili jeho hostia. Vyobliekané dámy v krinolínach jačali a utekali preč, zatiaľ čo Peter sa zadúšal od smiechu. Tieto spŕšky tu fungujú dodnes. Druhým palácom, ktorého návštevu rozhodne odporúčam nevynechať, je Cárske selo v mestečku Puškin. Najslávnejšou miestnosťou paláca, kde sa tlačia davy turistov, je Jantárová komnata, celá vykladaná jantárom. Ide o presnú kópiu pôvodnej komnaty, ktorú za druhej svetovej vojny ukradli Nemci. Hodnota tohto pokladu, ktorý sa nikdy nenašiel, sa odhaduje na 126 miliónov eur. Ďalšie menšie paláce možno nájsť aj priamo v Petrohrade – napríklad Jusupovského palác, kde zavraždili Rasputina alebo Palác Stroganov, v ktorom prvý raz podávali hovädzí stroganov.
Dnešný Petrohrad
Hlavnou a najrušnejšou ulicou Petrohradu je Nevský prospekt s dĺžkou 4,5 kilometra. Nachádzajú sa tu obchody, reštaurácie a viaceré významné stavby. Mnohé budovy sú zanesené od smogu a ich fasáda by už potrebovala vynoviť. Petrohrad je veľmi drahý. Vysoké sú ceny v bežných obchodoch a vysoké vstupy platia aj cudzinci do pamiatok. Rusi majú osobitné vstupné, podstatne lacnejšie. S dopravou to je jednoduché. Po meste sa dá rýchlo a lacno prepravovať metrom, o ktorom sa hovorí, že je najkrajšie na svete. Jeho stanice za komunizmu postavili ako „paláce pre ľud“ a ich nádhernú výzdobu chodia obdivovať turisti. Najviac návštevníkov prichádza do Petrohradu cez leto, kedy tu bývajú slávne biele noci. Znamenajú viac ako 20 hodín svetla denne. Najmä o júna do polovice júla je tento úkaz najintenzívnejší a úplná tma vôbec neprichádza, len šero. Ľudia posedávajú dlho do noci vonku a vychutnávajú si magickú atmosféru, ktorá má svoje meno – Petrohrad.