Pachuť rybaciny

Pachuť rybaciny
Nie je možné určiť presne stavy rýb vo vodách na Zemi. Odborníci a ochranári sa o nich môžu len dohadovať. Plač rybárov je však veľavravný. Svetový oceán nie je bezodnou zásobárňou. Ryby sú posledné živočíchy na Zemi lovené vo veľkom na obživu ľudstva.Nie je možné určiť presne stavy rýb vo vodách na Zemi. Odborníci a ochranári sa o nich môžu len dohadovať. Plač rybárov je však veľavravný. Svetový oceán nie je bezodnou zásobárňou. Ryby sú posledné živočíchy na Zemi lovené vo veľkom na obživu ľudstva. Vladimír Kampf

Nie je možné určiť presne stavy rýb vo vodách na Zemi. Odborníci a ochranári sa o nich môžu len dohadovať. Plač rybárov je však veľavravný. Svetový oceán nie je bezodnou zásobárňou. Ryby sú posledné živočíchy na Zemi lovené vo veľkom na obživu ľudstva.

Len kúsok od najkrajších indických pláží v oblasti Goa po sebe nechali miestni rybári rozbité fľaše od piva a whisky. Obyčajne po nich ráno zostávajú len kôpky výkalov.

Indický oceán slúži aj ako veľká toaletná misa. Je to jednoduché: Kto potrebuje, príde k vode, čupne si a vyprázdni sa do jemného piesku… Vlny mu na záver opláchnu zadok, spláchnu výkal a hotovo. Kúsok odtiaľ dovolenkujú turisti z celého sveta a vychutnávajú si miestnu krásu.

Kúsky skla a zvyšky po hostine svedčia o tom, že rybári mali dobrý záťah. Svojim tradičným spôsobom sa im podarilo naplniť čoraz prázdnejšie siete. Často v nich však nenájdu ani tie svoje kôpky…

Tunajší drobní rybári lovia zaujímavým spôsobom. Nevyberajú sa ďaleko na more. Stačí im odviezť na člne sieť čo najďalej, ako im to konopné lano z brehu dovolí. Potom roztiahnu niekoľko desiatok metrov dlhú sieť rovnobežne s brehom a lano z druhého konca odvezú na breh.

Vladimír Kampf

Kdesi na otvorenom mori zatiaľ naháňajú ryby ich kolegovia z väčších priemyselných lodí. Aj im sa darí z roka na rok horšie. Ryby miznú.

Žraloky a fugu

Morské živočíchy sú stále obľúbenejším spestrením jedálneho lístka aj v krajinách, v ktorých o nich donedávna nemali konzumenti ani tušenie. Patrí medzi ne tiež Slovensko. Aj my sme zglobalizovaním prispeli k zvýšenej konzumácii morských príšer a rýb.

Vladimír Kampf

Po desiatkach rokoch intenzívneho lovenia sú niektoré druhy rýb doslova na ústupe. Dávajú postupne zbohom jedálnemu lístku ľudstva. Lovíme ich rýchlejšie, ako sa sami dokážu spamätávať. Keď majú rybári jedného žiadaného druhu v sieťach stále menej, rýchlo sa preorientujú na lov iného, dostupnejšieho druhu a intenzívne s ním začnú obchodovať.

Stačí dobrý obchodný ťah, trochu reklamy a v menu sú zrazu v minulosti takmer nezohnateľné a nejedlé žraloky. Nakoniec možno zožerieme do posledného aj ľudožrútov. Bez problémov.

V sicílskom meste Catania je rybí trh len kúsok od hlavného námestia. Zákazníkov láka druhová pestrosť ponuky. V kvalite a kvantite potravy z mora je aj niekoľko malých žralokov. Pokiaľ ich kuchár šikovne neupraví chutia takmer ako neochutené tofu. Nič moc. Ale, znie to dobre: Jedol som žraloka…

Dobre znie aj dať si v Japonsku nebezpečnú rybu fugu. Tá je mimoriadne nebezpečná. Nie však v mori, ale na tanieri. Z ryby treba opatrne odstrániť toxickú pečeň a ikry. Ak sa to dobre nepodarí, polovica z niekoľkých stoviek otrávených ľudí ročne zomiera.

Mimochodom: Aj fugu je takmer bez chuti. Vidieť celé prepravky tejto „adrenalínovej“ ryby môže človek vidieť napríklad na najväčšom rybom trhu sveta.

Priemyselná netolerancia

Úzkymi uličkami pobehujú obchodníci a ich zamestnanci. Na ručných kárach a motorových nákladných trojkolkách vozia azda všetky druhy rýb a morských príšer, ktoré Tichý oceán ponúka.

Rybí trh v Tsukidži, jednej zo štvrtí hlavného mesta Krajiny vychádzajúceho slnka Tokia, je svetovou raritou. Počas obchodne lepších dní tu zmení majiteľa až dvetisícpäťsto ton morských živočíchov. Nič pre slabšie žalúdky, ktoré nezvládajú morskú stravu.

Vladimír Kampf

Pred piatou ráno prichádzajú obchodníci. Nakupovať môžu iba akreditovaní. Na čiapkach majú označenie, aby ich licitátor rozoznal. Aukcia sa začína o pol šiestej. Licitátori zvolávajú obchodníkov zvonením na zvonce. Potom už ide všetko veľmi rýchlo. Plné skladištia sú do šiestej takmer prázdne. V tomto čase je na trhu najväčšia tlačenica.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo varuje, že pri rybolove zahynie až štvrtina živočíchov, medzi nimi aj cicavcov, vtákov a plazov, ktorí sú pri love chytení ako nechcený úlovok.

Ochranárske odhady však hovoria až o polovici takýchto nechcených úlovkov. Ryby, ktoré rybári vracajú zo sietí do mora, pretože nespĺňajú požadovanú lovnú normu alebo sú nepredajné väčšinou tiež hynú vysilením alebo udusením.

Najhoršie sú na tom ryby, ktoré dosahujú pohlavnú zrelosť až vo vyššom veku. Nestíhajú sa prirodzene rozmnožovať a na pekáčoch a roštoch končia ešte pohlavne nezrelé.

Hospodárska hodnota

Intenzívny lov rýb má negatívny dopad aj na podmorské ekosystémy. Napríklad pri love obľúbených plates – rýb ležiacich na dne s očami na jednom boku hlavy – používajú lovci vlečné siete, ktoré ničia všetko na dne. Jeho prirodzená obnova je pri tom záležitosťou desiatok až stoviek rokov.

Od sedemdesiatych rokov minulého storočia používajú rybársky priemysel obrovské lode na spracovanie úlovku. Plavidlá za sebou ťahajú dlhé siete z ktorých si vyberajú iba to, čo pre nich má hospodársku hodnotu. Zvyšok vyhadzujú.

Vladimír Kampf

Okrem nadmerného výlovu je skazou pre vody aj jej znečisťovanie. Nebezpečný je najmä oxid uhličitý. Rovná polovica ľudskej produkcie od priemyselnej revolúcie sa rozpustila v svetových oceánoch. Voda je kyslejšia. Čo to robí s rybami ešte len uvidíme. Dlhodobá vyhliadka však nie je optimistická.

Ak k tomu pridáme výstrahy pred globálnym otepľovaním a ďalšími nebezpečnými vplyvmi človeka je pred nami hotová rybia katastrofa.

Vytlačené kapry

Ochranárske aktivity tiež často nekončia najlepšie. Podľa rybárov sú pre populácie hospodárskych druhov väčším nebezpečenstvom, ako pytliaci.

Kým sa vianočný kapor dostal na sviatočný stôl musela sa ho niekoľko krát dotknúť ľudská ruka.

V sladkých vodách Európy sa to už bez zásahu človeka nezaobíde. Prirodzené prostredia vodných živočíchov sú po našich úpravách natoľko zmenené, že sa druhová pestrosť zmenila spolu s biotopom. Najväčšia sladkovodná ryba viza v minulosti tiahla Dunajom až pod hrad Devín. Dnes ju naši rybári chodia loviť do Ruska.

Naši susedia na Morave si sťažujú, že nezmyselné zásahy ochranárov zdecimovali populáciu kaprov na miestach, kde si rybníky bez nich ľudia ani nedokážu predstaviť. Ich neodborné ponechanie všetkého na prírodu narušili stavy populácií na najväčšej sústave rybníkov na rieke Dyje.

Umelé nasadenie kapra rybárom zamietli, čím sa rozmnožili plevelné ryby, najmä pleskáče. Plevelné ryby sú pri tom oveľa prispôsobivejšie. Zabrali miesto kaprom a aj tak ich bolo treba pred zimou vyloviť.

Vladimír Kampf

Namiesto komerčného predaja kaprov odvážali rybári druhy o ktoré nie je záujem na skŕmenie do zoo alebo na ďalšie spracovanie pre zvieratá. Miestni rybári dobre vedia, že hospodárenie ich otcov nebolo žiadne barbarstvo, ale skôr prirodzená snaha o obživu a šetrné využitie krajiny.

Hospodársky chov rýb je pri tom jediná cesta k tomu, aby sme zastavili pokles prirodzených populácia a vyhynutie niektorých druhov z jedálneho lístka človeka.

14. marca 2013

Najčítanejšie za 24 hod