Váš let je zrušený, najbližší možný až o týždeň, oznámila operátorka letu Air Canada do Európy.
Za normálnych okolností stresujúca situácia, nie však keď sa nachádzate v jednom z najkrajších miest na svete – Vancouvri. Tento extra bonus sme sa rozhodli využiť na cestovanie po okolí. Vydáme sa na cestu ktorá sa volá Sea to Sky Highway. Vyhneme sa Whistleru ( o tom sa už napísalo všetko) a skôr sa zameriame na prírodu,menšie mestá a komunitu pôvodných obyvateľov (už sa tu oficiálne nevolajú Indiáni). Viac ako 300 kilometrov cesty má povesť jednej z najkrajších v Kanade. Spája Vancouver, Squamish a Whistler a končí v malom mestečku Lillooet.
Po 20 minútovej procedúre v požičovni a príjemnom prekvapení (30 Eur/deň/stredne veľké auto) vyrážame z Vancouvru a lúčime sa s ním v Lighthouse parku, krátkou túrou k majáku (http://www.vancouvertrails.com/trails/lighthouse-park/). Ešte malá zastávka na kávu v Horseshoe Bay, ktorý slúži ako terminál lodnej dopravy na Vancouverský ostrov a vchádzame na Sea to Sky. Cesta poskytuje úžasné výhľady na oceán, hory, miestami máte problém sledovať cestu. Tu by sa pán doktor z vesničky našej strediskovej veru dlho kochal.
Zvolili sme mestečko Squamish ako bázu pre ďalšie výlety a bola to jednoduchá voľba – luxusný apartmán v novom golfovom stredisku,ešte voňajúci novotou, s vybavenou kuchyňou, bazénom za 66 Eur na noc s raňajkami. (http://www.executivesuitesgaribaldi.com/). Mesto sa prezentuje ako centrum aktivít volného času a je naozaj z čoho vyberať. Od potápania,windsurfingu, rybačky, vodopádu, centra horolezectva,cez golf, turistiku, terény pre horské bicykle – neexistuje aktivita spojená s vodou a horami, ktorá by sa tu nedala robiť. My sme výlet k vodopádu Shanon, ktorý je asi 10 minút od centra mesta po diaľnici smerom na Vancouver. Ani nie po 5 minútovej prechádzke sa pred vami otvorí výhľad na masu padajúcej vody z výšky 335 metrov. Je to jeden z 3 vodopádov na asi 100 km úseku cesty a tak sme sa rozhodli, že ich najbližšie dni navštívime všetky (http://www.shannonfalls.com/). Na dnešok však stačilo,návrat do mesta a na večeru do miestnej krčmičky Shady tree pub.
Druhé ráno začíname nákupom potravín, čo by to bolo za cestu bez pikniku. Vybrali sme si jazero Alice.ani nie 2O km od mesta. Perfektne upravené, pláže, piknikové stoly, lavice, voda, toalety,to všetko za parkovací poplatok 0.7 Eur na hodinu (žeby inšpirácia pre tatranské kempy?). Najedení, pripravení vyraziť k vodopádu číslo 2: Brandywine falls. Polhodina v aute a informačná tabula vás zavedie k parkovisku odkiaľ vás nenáročná 20 minútová túra zavedie na vrchol kopca,z ktorého máte výhľad na 70 metrový vodopád a údolie,ktoré za milióny rokov vytvoril. Ako z veľkej knihy geológie.(http://www.env.gov.bc.ca/bcparks/explore/parkpgs/brandywine_falls/.
A keďže neubehlo poriadne ani pol dňa, sme rozhodnutí absolvovať aj 3.vodopád a zastaviť sa až v mestečku Pemberton. Prechádzame cez Whistler, nakoniec sme sa tam zastavili na obligátnu zastávku na kávu. Náš ďalší cieľ, vodopády Nairn sa nachádzajú 20 minút severne od Whistleru. Zhruba 2km lesného chodníku vás zavedie k ďalšiemu geologickému úkazu, rieke zavŕtanej do skál, vytvárajúcej sériu bazénov,ktorú pri troche odvahy a suchom počasí môžete sledovať z bezprostrednej blízkosti (čo žiaľ nebol náš prípad). Pochodujeme naspäť a máme pred sebou posledný cieľ dnešnej cesty, mestečko Pemberton. Už aj tu je vidieť príchod developerov, ale ešte stále na vás dýcha vidiecky charakter, krásne hory v okolí a hlavne neprehliadnuteľná „menšina“ pôvodného obyvateľstva, kvôli ktorej sme sem išli. Denný plán vodopádov je splnený, sadáme do auta a odchádzame spať do Squamishu, večer hrajú Vancouver Canucks a to treba byť v miestnom pube, kde na vás útočia obrazovky s 3 rôznymi zápasmi v tom istom čase.
Posledný deň nás čaká 450 km cesty, prechádzame cez Whistler a Pemberton a smerujeme k mestečku – dedinke Lillooet. Tu je vidiecky charakter úplne evidentný, prírodné scenérie sa striedajú jedna za druhou, tak ako aj špeciálne oblasti pôvodných obyvateľov. Kanada ako si ju predstavujete z knižiek z detstva. Miestni hovoria o neprekonateľnej rybačke na rieke Fraser a podľa fotiek v miestnej krčmičke nie je dôvod neveriť. Nasledujúce 4 hodiny cesty do Vancouvru , to sú „len“ ďalšie a ďalšie výhľady na zasnežené špičky hôr, rieku, údolia a konštatovanie, že 3 dni sú veľmi málo, ale každá minúta stála za to.
Text: mimi, Foto: SITA