Úchvatné fotografie z ostrovného štátu ukážu islandskú prírodu tak, ako ju nepoznáte.
BRATISLAVA 19. februára (WEBNOVINY) – Minulý rok som strávil tri mesiace na úžasnom ostrove Island, ktorého nádhera mi veľakrát vyrazila dych a na ktorý sa budem do konca života rád vracať.
Jedným z najvýraznejších špecifk Islandu je jeho obrovská výhoda v spôsobe získavania energie a tepla.
Vďaka neustálej vulkanickej aktivite sa tu nachádza niekoľko geotermálnych elektrárni, ktoré teplo z magmatických komôr premenia na elektrickú energiu a to, čo ostane, ešte použijú na ohriate vody.
Ceny energií sú tu teda v porovnaní so zvyškom Európy veľmi nízke. Navyše takmer až polovica ceny elektriny ide na výstavbu elektrického vedenia, ktoré je každoročne ničené zemetraseniami, erupciami a povodňami.
Aj napriek tomu sa Islanďania snažia energiu šetriť a recyklovať, mestská doprava v Reykjavíku jazdí napríklad výlučne na vodík.
Policajti na Islande nesmú nosiť zbrane, na to má právo iba pár členov elitného komanda. Krajina navyše nemá a ani nikdy nemala žiadnu armádu ani ozbrojené zložky. Na celom ostrove je len 147 miest v mužských väzniciach, ktoré sú momentálne všetky obsadené a prípadný delikvent tu musí čakať priemerne 8 mesiacov, aby si mohol vo väznici odsedieť svoj trest.
Ďalším zaujímavým islandským faktom je, že všetko sa tu dá zaplatiť kartou. Od benzínu na čerpacej stanici bez obsluhy uprostred divočiny uprostred noci až po hotdog v stánku na ulici.
V jednom kempe v horách som dokonca platil kartou správkyni, ktorá ani nemala platobný terminál. Moju kartu si iba okopírovala cez starý VISA prístroj s kopírovacím papierom s tým, že peniaze sa mi strhnú až približne o mesiac, keď sa dostane najbližšie do mesta.
Fyzicky som sa k islandským korunám dostal až na konci štvordňového treku Laugavegur, kedy som mal obrovskú chuť na malinovku z automatu. Správkyni na recepcii som dal kartu, ona mi strhla odpovedajúcu čiastku a dala mi drobné na automat. To bol jeden z asi troch prípadov, kedy som mal a použil hotovosť za celé tri mesiace.
Islanďania nepoužívajú priezviská (teda veľká väčšina z nich), dôležité sú len krstné mená, podľa ktorých sú napríklad zoradené aj telefónne zoznamy. Namiesto priezviska potom každý dostane ďalšie meno po otcovom krstnom mene, spolu s príponou -son alebo -dóttir, navyše manželka po svadbe nepreberá meno po manželovi.
Islanďania vedia veľmi dobre po anglicky, dohovoriť sa nie je problém vôbec nikde. Seriály a filmy v televízii alebo v kine nemajú dabované a tak aj malé deti naskočia na angličtinu veľmi rýchlo. Angličtina sa v miestnom jazyku udomácňuje podobne ako aj v našom, najvýraznejšie som si to všimol asi pri pozdrave na rozlúčku, kedy vám tu nikto nepovie inak ako Bye bye.
Samotná islandčina je pomerne zložitý jazyk. Prekvapila ma najmä výslovnosť niektorých slov a dvojhlásiek, zaujímavá je napríklad výslovnosť dvojitého „ll“, vyslovuje sa ako „tl“.
Všade vo svete vrátane našich krajín je trol proste TROL, akurát na Islande, na jednom z možným miest pôvodu tohto slova sa toto slovo vyslovuje „trotl“, čo naberá na vtipnosti najmä v súvislosti s českým jazykom a jedným jeho rovnako znejúcim výrazom.
Taktiež napríklad „h“ na začiatku slova sa číta ako „g“, a je to pomerne často používané písmeno, takže veľa zaujímavých islandských miest, ktoré som si našiel ešte doma na internete, zneli napokon v islandštine úplne inak než ako mne v hlave.
No a asi najväčšou zaujímavosťou Islandu je samozrejme jeho príroda. Neustále variace sa horúce pramene, stovky najrôznejších vodopádov, sopky a ich lávové polia, ľadovce, polárna žiara, dúhové hory a mesačná krajina. A to všetko na ostrove v Atlantiku, len o niečo väčšom ako Slovensko.
Ďalšie krásne fotografie nielen z Islandu nájdete na mojej stránke www.dvarga.net.