Nezvyčajné recepty malého národa

Chačapuri
Tradičné gruzínske jedlo, chlebová placka plnená syrom. Toto je typ adžarské chačapuri, cesto má tvar slzy a syr dopĺňa vajíčko. Rozklepne sa až do upečeného, ešte horúceho chačapuri, a uvarí sa po zmiešaní s horúcim syrom priamo na tanieri. shutterstock

Maličké Gruzínsko má prekvapivo pestrú kuchyňu. Ako tento nepočetný národ vytvoril unikátnu kultúru a jazyk, je autorom aj mnohých originálnych receptov. Najznámejším jedlom sú chačapuri, slané chlebové koláče plnené syrom, ale aj vajíčkom, zemiakmi, mäsom či špenátom.

Na území rozlohou len o málo väčšom ako je Slovensko, ktoré má necelých štyri a pol milióna obyvateľov, vzniklo navyše množstvo modifikácií tejto pochúťky – líši sa od regiónu k regiónu. Tak vznikli napríklad imeretské, adžarské, megrulské, abcházske, osetské, svanurské, račulské chačapuri.

Základný a najrozšírenejší recept je asi tento:

Z múky, droždia, trochy cukru, soli, vody a oleja si urobíme kysnuté cesto. Po vykysnutí z neho trháme hrudy, ktoré roztlačíme na plochom tanieri do tvaru kruhu s priemerom dvadsať až tridsať centimetrov.

Na veľkom strúhadle nastrúhame slaný syr – Gruzínci používajú ich tradičný biely syr sulguni, no ten tu sotva zoženiete; môžeme teda použiť tvrdú fetu, akawi alebo tvrdý slaný ovčí syr. Syr nasypeme na placku z cesta, okraje necháme voľné.

A teraz príde najnáročnejšia časť nášho varenia, na ktorú treba určitý cvik: okraje musíme postupne vytiahnuť až do stredu chačapuri tak, aby úplne prekryli syr, ale zároveň aby mala naša pochúťka stále okrúhly tvar a pôvodnú veľkosť. Pečieme na plechu alebo v okrúhlej forme, po upečení potrieme maslom a pokrájame na trojuholníky.

Samozrejme, Gruzínci nejedávajú iba chačapuri. Naopak. Stoly u nich sa musia prehýbať pod jedlom, hlavne ak prídu hostia alebo sa na slávnosť zíde rodina. Nech je Gruzínec akokoľvek chudobný, hosťa si musí uctiť hromadami jedla. Skrátka, je to otázka vážnosti a kultúry.

Krajina prípitkov

Akákoľvek malá spoločnosť sa zíde, musí si počas jedla zvoliť tamadu, človeka, ktorý bude viesť stolovanie a prednášať prípitky. Pretože vždy sa pije na niečo. Príjemné stretnutie, kamarátov, svetový mier, priateľstvo medzi národmi. Prípitky sú prednášané so značnou dávkou poézie.

Pije sa akýkoľvek alkohol, ale najmä domáca pálenka zvaná čača, skvelé gruzínske víno zo zachovaných starobylých odrôd viniča, ktorému dodáva unikátnu chuť mikroklíma Kaukazu, alebo preslávený koňak.

Je náročné odolávať pohostinnosti Gruzíncov (a sile ich alkoholu). Navyše slušnosť káže vypiť každý pohár do dna. Ženám sa toleruje, ak nedopijú. Iba štvrtý pohárik musia vypiť celý. Ten sa pije za mŕtvych.

23. apríla 2013

Najčítanejšie za 24 hod