Nezvyčajná atrakcia v Česku: safari vo funkčných baniach!

Nezvyčajná atrakcia v Česku: safari vo funkčných baniach!
Milovníkom romantických západov slnka nad kopcami alebo oceánom možno príde zvláštne obdivovať industriálnu, priemyslom zničenú krajinu. Nájdu sa však aj ľudia, pre ktorých má svoje čaro. Tým, ktorí sú zvedaví, ako vyzerá ťažba hnedého uhlia, ponúka spoločnosť Czech Coal v českom Moste už štvrtý rok nezvyčajnú atrakciu: uhoľné safari. Inými slovami, prehliadku hnedouhoľných baní. A to za plnej prevádzky a zdarma. Jana Čavojská

Milovníkom romantických západov slnka nad kopcami alebo oceánom možno príde zvláštne obdivovať industriálnu, priemyslom zničenú krajinu. Nájdu sa však aj ľudia, pre ktorých má svoje čaro. Tým, ktorí sú zvedaví, ako vyzerá ťažba hnedého uhlia, ponúka spoločnosť Czech Coal v českom Moste už štvrtý rok nezvyčajnú atrakciu: uhoľné safari. Inými slovami, prehliadku hnedouhoľných baní. A to za plnej prevádzky a zdarma.

„A šírte slávu baníctva ďalej!“ rozlúčil sa so skupinou návštevníkov inžinier Dymák, náš sprievodca po bani. Vidno, že on mu stopercentne verí. „O ťažbe sa vždy hovorí len negatívne. Ale keď treba rozsvietiť alebo zakúriť, hneď je uhlie každému dobré,“ povedal mi predtým, ešte v bani, pár metrov od obrovských strojov, ktoré nepretržite odhrýzali z čiernej zeme.

„Bez uhlia je momentálne život v Českej republike nemožný.“ Aj najkonzervatívnejší ekológ musí uznať, že inžinier Dymák má pravdu. Boh stvoril Lužicu a diabol pod ňu položil uhlie, hovorí sa v Lužici v Nemecku, v regióne, ktorý je tiež postihnutý ťažbou. V severných Čechách to platí tiež. Kraj pod Krušnými horami má smolu, že hnedé uhlie leží práve tu.

Ustúpili ťažbe

Cestovný ruch v baniach? Ukázalo sa, že to funguje. Ľudia majú záujem o „mesačnú krajinu“, zdevastovanú ťažkými strojmi. „Uhoľné safari sme zaviedli kvôli veľkému záujmu o návštevu našich baní,“ hovorí hovorkyňa Czech Coal Růžena Martínková.

Jana Čavojská

„Je to náučný výlet pre bežných turistov, ale aj pre odborníkov. Okrem baní si návštevníci pozrú aj rekultivovanú krajinu v okolí Mostu. Chceme im ukázať celý proces povrchového dobývania uhlia od ťažby skrývky až po rekultiváciu a dať im možnosť spoznať unikátne technické dielo, akým povrchová baňa je.“

Nastupujeme teda do terénneho autíčka pre osemnásť ľudí. Obyčajne v ňom sedávajú baníci a vezú sa na svoje pracovné miesta. Ťažba je mechanizovaná, podľa inžiniera Dymáka stačí v bani Československej armády na jednej zmene pri strojoch dvadsať ľudí, prevádzka je nepretržitá, na štyri dvanásťhodinové zmeny. V celej skupine Czech Coal je však zamestnaných viac ako šesťtisíc ľudí.

Na vrátnici fasujeme prilby a hrkoceme ďalej. Cez špinavé okná pozorujeme krajinu okolo. Určite nepatrí k najkrajším kútom Českej republiky. Ťažba tu poznačila takmer všetko. Historické centrum mesta Most zbúrali, alebo – ako ťažobné spoločnosti zvyknú hovoriť – ustúpilo ťažbe v 70. rokoch minulého storočia kvôli približne sto miliónom tonám hnedého uhlia pod ním.

Do panelákov „nového“ mesta Most vysťahovali tridsaťtisíc ľudí, z historických pamiatok zachránili iba dekanský kostol v neskorogotickom slohu z konca 16. storočia. Celú stavbu na koľajniciach presunuli o 841,1 metra. Ťažba vymazala z mapy aj desiatky ďalších obcí.

Jana Čavojská

Najlepšie sú gumáky

Prvá zastávka je na ceste nad odkrytou krajinou. Lesy, kopce, lúky, polia, ľudské obydlia tu kedysi zmizli v uhoľnej jame. Nezostalo nič, iba veľká, prázdna čierna plocha. A zámok Jezeří na kopci oproti – aj z toho odhryzla ťažba; kvôli nej zmizlo arborétum a rozľahlý zámocký park s jazierkam, fontánami a promenádami.

Pod nami pracujú veľké stroje, ktoré počas rokov ťažby vyryli do svahu akési terasy. Po nich sa dostávajú stále hlbšie a hlbšie, k zásobám hnedého uhlia. Pásové dopravníky odvádzajú vyťaženú horninu na ďalšie spracovanie. A inžinier Dymák vysvetľuje, ako to celé funguje. Návštevníci majú toľko otázok, že sa z miesta nepohneme dobrú polhodinu.

Konečne schádzame dole, konštrukcie a dopravníky máme z okna auta na dosah ruky, a jedna z návštevníčok zbadala na odkrytej čiernej hornine krásnu belasú latrínu. Ešte aj s vyrezaným srdiečkom. Vystúpime pri mohutnom stroji, ktorý odstraňuje skrývku.

Dobrá rada pre uhoľného turistu: na safari si obujte gumené čižmy. Mokrá zemina sa na ne menej lepí a jednoducho ich očistíte. Potom nás čaká naozajstné uhlie. Stroj na druhej strane bane odkrajuje zo zeme fosílnu horninu.

Jana Čavojská

Mašinky sú ešte z čias socializmu. Vtedy sa vyrábali v Československu, štátny podnik robil aj ich údržbu a servis. „Našťastie ešte slúžia, aj keď všetok servis vrátane náhradných dielov si teraz robíme sami,“ hovorí inžinier Dymák. Dnes by bolo treba také stroje objednať z Nemecka. Výroba kolosu, jeho transport a poskladanie priamo v bani je aj päťročný proces.

Hore, na okraji ťažobnej jamy, sa objaví párik muflónov. „Predtým, ako začala ťažba, bol toto ich revír, umelo ich tu nasadili. Doteraz sa tu potulujú, schádzajú priamo do bane,“ povie Růžena Martínková.

Návštevníci nájdu kúsky uhlia s ligotavým pyritom. Mačacie zlato si môžu odniesť na pamiatku. Na uhlie do bane vraj žiadni zlodeji nechodia. Tí kradnú rovno hrubé medené káble, ktorých je tu naťahaných požehnane.

V povrchovej bani však musí byť človek opatrný. Len tak sa potulovať kade – tade sa nevypláca. Pod tenkou vrstvou horniny môžu byť totiž staré šachty z čias, keď sa ešte ťažilo pod zemou.

Nová krajina

Posledná zastávka uhoľného safari je na brehu jazera Matylda. Kedysi sa ťažilo aj tu. Dnes sa tu ľudia kúpu a jazdia na kolieskových korčuliach. Růžena Martínková vysvetľuje priebeh rekultivácie zdevastovanej krajiny na zelenú rekreačnú oblasť.

V Moste už vznikol na mieste bývalých baní autodrom, dostihová dráha či vinice. Umelá krajina je všade okolo. Veľkoplošné rekultivácie sa v Severočeskom hnedouhoľnom revíri robia od roku 1952. Ťažobné spoločnosti majú zákonnú povinnosť dať zdevastovanú krajinu do poriadku.

Jana Čavojská

Za „otca“ rekultivácií v Českej republike považujú Stanislava Štýsa, ktorý pred desaťročiami realizoval prvé projekty. „Až keď ťažba úplne skončí, vznikne tu komplexná nová krajina. Bude tu teplo, voda a zeleň, teda ideálne podmienky na rekreáciu. Že to tu niekedy vyzeralo inak, si potom už len málokto spomenie,“ povedal v jednom v rozhovore pre MF Dnes.

Ktovie…

21. januára 2013

Najčítanejšie za 24 hod