Múzeum rímskej civilizácie pod hviezdami

Múzeum rímskej civilizácie pod hviezdami
Dom Vestálok Kamila Nickelová

Staré príslovie hovorí, že všetky cesty vedú do Ríma. Jedna z nich sa vinie cez Piaza Venezia na Palatin a Forum Romanum. Kedysi to boli miesta ovenčené vavrínom slávy, dnes je to svedectvo umu a sily človeka.

Cestovanie v čase

V antickom období si Rím vyslúžil povesť zvestovateľa kultúry a umenia. Rímske udatné vojsko, ktoré dobýjalo jednu provinciu za druhou, o poslaní kultúrneho atašé asi nič nevedelo, keďže pri nájazdoch za vzdelanosťou nepostupovalo obzvlášť citlivo. Svoje poznatky z ulúpenej koristi oddane vkladalo do rúk architektov slávy a to do správy samotného vládcu. Vďaka tejto skvelej spolupráci sa dnešný človek môže kedykoľvek dotknúť minulosti a múrov, medzi ktorými sa diali všelijaké veci.

Forum Romanum

V staroveku bolo Forum Romanum strediskom občianskeho života. Riešili sa tu spory medzi obyvateľmi, radovalo sa v domoch lásky, obetovalo v chrámoch, predávalo a nakupovalo, ale aj pochovávalo. Dôležitým detailom každého reprezentatívnejšieho priestoru boli podobizne antických bohov, práve úradujúceho cisára a svätostánky. Pán tvorstva, ako si cisár, nech už to bol ktorýkoľvek, o sebe myslel, bol presvedčený, že obeta Bohom je tá najdôležitejšia činnosť po telesnom rozptýlení, vypitých potokoch vína, bratovražedných skutkoch, upaľovaní otrokov či súbojoch gladiátorov. Preto má Forum Romanum niekoľko významných stavieb venovaných božstvu. Jeden z tých krajších je chrám Vestálok, z ktorého sa zachovala časť obetného oltára. Slúžili v ňom kňažky, čisté panny. Tie mali za úlohu chrániť obetný oheň pred vyhasnutím. Ak sa im to nepodarilo, čakal ich veľmi krutý telesný trest. Niekedy až smrť. Dnes by sme asi márne hľadali dievčatá, ktoré by dobrovoľne podstúpili útrapy a riziko tohto povolania rozduchávača uhlíkov.

Kamila Nickelová

Chrám Vestálok nie je jediným zaujímavým objektom v komplexe. Pri samotnom vstupe nás ohromí oblúk cisára Septima Severa a v jeho blízkosti dobre zachovaná Kúria. Naproti nej sa povaľuje pár kameňov, ktoré boli kedysi základom Emiliovej baziliky. Jej výstavba sa pripisuje Emiliovi Lepidovi a Fulviu Nobilioremu. Je mylné myslieť si, že bazilika slúžila náboženským aktivitám. Bola určená k uzatváraniu obchodov a k výkonu spravodlivosti. A prečo z nej zostalo tak málo k obdivu? V čase renesancie stavbu rozkrádali chudobnejší sochári, ktorí chceli ušetriť náklady na kúpu materiálu. Nič nové pod slnkom. Podobný scenár využiteľnosti zdrojov nachádzame aj v dnešnej kultúre pri železe, medi a iných kovoch. Ďalším výnimočným objektom, ktorý si zasluhuje pozornosť je chrám Antonína a Faustíny. Bol vybudovaný v roku 141 na podnet cisára Antonia Pia ako pripomienka veľkej lásky medzi ním samým a jeho manželkou Faustínou. Chrám bol v 11. storočí premenovaný na kostol Sv. Vavrinca a využívaný na kresťanské obrady. Vpravo od vchodu do kostola sa nachádza pohrebisko obyvateľov Palatina, Necropoli arcaica. Je datované do 9.-6. storočia pred naším letopočtom a slúžilo výhradne vyššej spoločnosti. Oproti pohrebisku sa rímskou Posvätnou cestou dostaneme k prekrásnemu chrámu Kastora a Polluxa, ktorý postavili Rimania v roku 484 pred n.l. na oslavu Diových synov za to, že im pomohli poraziť Latinov. Posvätná cesta ústi pri Titovom víťaznom oblúku. Postavili ho ako pamiatku na Vespasianovo a Titovo jeruzalemské víťazstvo nad Židmi v roku 70.

Kamila Nickelová

Palatin

Kamila Nickelová

Najslávnejší zo siedmich rímskych pahorkov je Palatin. Práve tu podľa povesti sám Romulus založil mesto, ktoré sa napokon rozrástlo do dnešných rozmerov. Na vŕšku vybudovali chrámy, verejné budovy, rezidencie známych a vážených osobností. Výnimočná poloha a dôležitosť Palatina v histórií mesta zaručili jeho využitie aj po páde rímskej ríše. V 11. storočí vyrástli na troskách antických stavieb kresťanské kostoly, kláštory a aristokratické sídla. Našťastie pre nás sa v 16. storočí na popud šľachtického rodu Farnesiovcov rozbehli vykopávkové práce, ktoré odkryli mnohé nádherné a ničím nenapodobiteľné architektonické skvosty. Keď vystúpime na Palatin a prejdeme portálom, otvorí sa nám prekrásny výhľad na park s letným sídlom Farnesiovcov. Je to romantické miesto, ktoré ponúka jasnú predstavu o bývalej kráse a vznešenosti tejto lokality. Podľa legendy tu bol aj Romulov príbytok. Jednou z najzachovalejších stavieb na Palatine, ktoré môžu návštevníci obdivovať je Líviin Dom. Pre svoju manželku Líviu ho nechal postaviť cisár Augustus. Zubu času odolali aj nástenné maľby, ktoré krášlia priestory jej paláca. Rimania milovali hry a kúpele. Na túto typickú rímsku vlastnosť pamätali aj pri výstavbe na Palatinskom vŕšku. Je tu športový štadión a palácové kúpele cisára Severia. Pri pohľade na ich veľkosť je každému jasné, že sa na zábave a relaxe nešetrilo.

Kamila Nickelová

Palatin a Forum Romanum, ako srdce rímskej ríše, odolalo nájazdom barbarov, ale nie chátraniu a rozkrádaniu stavebného kameňa, či vzácneho mramoru. Napokon sa klenot antického sveta zmenil na burinou zarastajúce zrúcaniny. V polovici 18. storočia si ľudia uvedomili, aká by to bola chyba, nezachrániť poslednú spomienku na vznik večného mesta. Rozbehli sa archeologické a konzervačné práce. Výsledok ich snaženia môžeme vidieť všetci, ktorí sa rozhodneme prejsť po Posvätnej ceste.

8. marca 2013

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Kamila Nickelová