Mŕtvoly v základoch

Prepychové sídla vládcov
Honosné paláce sveta menia v čase svoju tvár. Aj napriek tomu, že ich budovy pevne stoja, život v nich a okolo nich sa mení. Panovníci, či novodobé vlády sveta sa väčšinu ich bohatstva snažia ukázať prostému ľudu a turistom. Vladimír Kampf

Najnovší z veľkolepých svetových palácov v Bukurešti sa svojho pána nedočkal. Rumunský komunistický diktátor Nicolae Ceausescu sa rozhodol metropolu krajiny prebudovať.

Súčasťou jeho plánu bola aj stavba obrovského Paláca ľudu. Je to druhá najväčšia stavba sveta, hneď po americkom Pentagone. Sám diktátor sa však kolaudácie nedožil. Tá bola až na jar roku 1990, niekoľko mesiacov po jeho poprave. Od začiatku budovania v roku 1984 spotrebovali stavitelia tejto budovy dva milióny ton mramoru, na oknách visia zlatom vyšívané dvestokilogramové závesy. Celá budova má tristotridsať metrov štvorcových.

Hovorí sa že, pri stavbe paláca zmizlo mnoho ľudí, ktorí boli režimu nepohodlní. Do základov sú údajne zaliate stovky tiel a v hrubých múroch sa tiež našiel priestor pre zradcov, ktorí odmietali poslušnosť.

Všetko, z čoho je palác postavený a všetko zariadenie v ňom, je výlučne z domácich materiálov. Kvôli materiálu pre tento kolos dali jeho stavitelia vybudovať niekoľko fabrík.

Vladimír Kampf

Dnes sídli v honosných priestoroch okrem rumunského parlamentu aj niekoľko inštitúcií a v obrovských sálach sa konajú rôzne konferencie a súkromné akcie. Bola tu napríklad svadba gymnastickej rekordérky Nadie Comaneciovej, ktorá po svojej hviezdnej ére ušla Ceausescovi do USA. Tlačová beseda s Michaelom Jacksonom skončila trápne. Keď veľká hviezda vyšla na priestranný balkón, aby pozdravila davy na honosnom bulvári pod palácom a zvolala omylom: „Ahoj Budapešť,“ davy Rumunov plynule prešli z jačania do hučania.

22. januára 2013

Najčítanejšie za 24 hod