Maroko: Výlet do stredoveku

Maroko: Výlet do stredoveku
Mária Pietová

Túžili ste niekedy cestovať strojom času? Maroko vám dá aj bez neho pocit, že ste sa ocitli kdesi v stredoveku. Kolorit podčiarkujú krivolaké uličky medín s remeselníkmi, zaklínači hadov, brušné tanečnice a ľudoví rozprávači.

Fés

Atmosférou dávnym čias dýcha Fés, unikátne zachované stredoveké mesto pod patronátom UNESCO. V jeho medíne s 9 400 uličkami sa stratíte, ani neviete ako. Dokonalý labyrint, v ktorom pracujú, bývajú a zároveň predávajú svoje výrobky hrnčiari, garbiari, kováči, tkáči a stolári. Ich pracovné postupy sa od stredoveku vôbec nezmenili. Vône všakovakých jedál a korenín sa tu miešajú s tými najhoršími zápachmi skazeného mäsa či farbenej kože. Jednou z miestnych atrakcií sú koželužne- obrovské kade s farbami, v ktorých Maročania farbia kože, sami namočení vo farbe. Turisti tu dostávajú listy mäty, ktoré si držia pod nosom, aby im neprišlo zle zo silného zápachu. Hlavným nákladným dopravným prostriedkom sú tu ešte aj dnes mulice. Fés je centrom vzdelanosti a kultúry Maroka. Je tu tisíc mešít, z ktorých mnohé vyzerajú ako vystrihnuté z rozprávok Tisíc a jednej noci. Mesto sa môže popýšiť aj univerzitou z roku 857.

Marakéš

[captionid=“attachment_2373″align=“alignright“width=“271″]MáriaPietová[/caption]

Najznámejším mestom Maroka ja Marakéš. Jeho dušou je Námestie Jamaa el Fna, na ktorom sa skutočný život začína až po zotmení. Námestie sa mení na jednu veľkú vývarovňu. Predavači suvenírov a korenín zmiznú a na ich miesto nastúpia kuchári s provizórne zriadenými „open air“ reštauráciami. Ochutnať sa tu dá naozaj všetko. Od tradičného tadžínu (mäso s korením a zeleninou), cez pocukrované kura až po slimáky. Tento kulinársky zážitok však odporúčam skôr silnejším žalúdkom. Nikto vám totiž nezaručí, že mäso, ktoré večer vyzerá tak chutne, nie je náhodou to isté mäso, na ktoré v dennej horúčave sadali u mäsiara v medíne stovky múch. Na druhý deň som si veru spomenula na smiech lekárničky, u ktorej som si pred cestou do Maroka pýtala nejaké lieky na žalúdok. „Idete do Maroka? Ha-ha-ha, tam vám nepomôže nič,“ povedala. A mala pravdu. Večer na námestí Jamaa el Fna patrí rozhodne medzi najväčšie zážitky v Maroku. Narazíte tu na ľudových rozprávačov príbehov (znalosť arabčiny nutná), akrobatov, hltačov ohňa, opice, brušné tanečnice, hudobníkov či veštice. Vitajte v stredoveku.

Do Marakéšu chodí najviac turistov, čo je cítiť aj v správaní predavačov v medíne. Na rozdiel od iných marockých miest sú tu naozaj dotieraví. Môžu si dovoliť dať aj vyššie ceny – ak tovar nekúpi Slovák, určite ho kúpi Američan či Nemec. Sortiment je široký – koreniny, vyrezávané stolíky, kožené kabelky, topánky aj bundy, ručne tkané koberce, šperky, lampy, zrkadlá. Natrafiť sa tu dá aj na chameleóny, korytnačky, kože z exotických zvierat či zaručene „zázračnú“ kozmetiku. Pri potulkách medínou si treba dať pozor na divoko sa rútiace bicykle alebo káričky so zapriahnutou mulicou či koňom.

Sahara

[captionid=“attachment_2375″align=“alignleft“width=“479″]MáriaPietová[/caption]

Skutočnú atmosféru Afriky možno zažiť v saharských oblastiach. Žijú tu Berberi, ktorí sa s Arabmi moc nemusia. Aj ich povaha je trochu iná, na mňa zapôsobili priateľskosťou. Na Saharu sme sa vybrali prenajatými džípmi. Keďže miestni šoféri sa radi pred „bielymi“ predvádzajú, bola to skutočne adrenalínová jazda. Sem – tam sme si obúchali hlavu o strop a prišli k drobným zraneniam, ale zároveň sme sa dobre nasmiali. Na samotné duny Erg Chebbi sme išli na ťavách. Tá moja bola najprv dosť nepriateľsky naladená, ale nakoniec mi predsa len dovolila nasadnúť. Na najvyššiu dunu som si vyšliapala pešo štýlom dva kroky vpred a jeden vzad. Na okraji Sahary sa dá prenocovať v luxusných hoteloch, zariadených v tradičnom štýle. Lepšou variantou je však podľa mňa nocľah na streche takéhoto hotela, s výhľadom na nádhernú hviezdnu oblohu a dýchajúc teplý saharský vzduch. Hotely tu takýto typ ubytovania ponúkajú bežne, na strechách sú pripravené matrace s čistými prikrývkami a vankúšmi.

Berberi v saharských oblastiach chcú s turistami „vykšeftovať“ takmer všetko. Za obyčajné tričko vám ponúknu šatky či šperky zo svojho obchodíku. Na dračku idú aj perá, sáčkové polievky, keksy, pivo, cigarety a látkové topánky (v Maroku majú takmer výhradne kožené, ktoré nie sú do horúčav ideálne). Všetko, čo je európske alebo americké, je super. Alebo aj nie – berberský chlapec prišiel reklamovať slovenskú sáčkovú polievku, ktorú predtým za niečo vymenil, vraj mu z nej bolo zle. Asi znášajú našu stravu rovnako zle ako my tú ich.

[captionid=“attachment_2377″align=“alignright“width=“481″]MáriaPietová[/caption]

Hollywoodske filmy a nevšedné zážitky

Maroko, to nie je len Sahara a stredoveké mestá. Krajina má aj krásnu prírodu: majestátne kopce Atlasu s najvyššou horou severnej Afriky Džabal Toubkal (4 167 metrov), zelené oázy s palmami, hlboké kaňony, cédrové lesy s voľne žijúcimi opicami – makakmi. Rušné mestá kontrastujú so zabudnutými berberskými osadami a hlinenými kasbami (pevnosťami). Nie náhodou tu natáčali množstvo hollywoodskych filmov ako Múmia, Gladiátor, Kráľovstvo nebeské či Sahara.

Maroko je „zážitková“ krajina. Každý Európan v nej zaručene zažije niečo, čo ho prekvapí.

Napríklad prídete do slušne vyzerajúcej reštaurácie, objednáte si takmer to jediné, čo tam majú – praženicu. Majiteľ reštaurácie a kuchár v jednej osobe sa vyparí a vráti sa o hodnú chvíľu s vajcami, ktoré bol kúpiť u suseda. Zážitkom samým o sebe sú marocké toalety (i keď tento názov je pre ne dosť honosný). O mise, splachovači poprípade elektrine ani nechyrovali, sem – tam okolo prehopká žaba a zalievač záchodov je povolanie. Celou krajinou sa nesie sladká vôňa mätového čaju, ktorý vám naservírujú all inclusive aj s hlinou. Napriek tomu to bol ten najlepší mätový čaj, aký som kedy pila. Maroko je jednoducho krajina, do ktorej sa oplatí vrátiť.

31. decembra 2010

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Mária Pietová