Maroko: Cesta na zasnežený africký vrchol

Maroko: Cesta na zasnežený africký vrchol
Igor Daniš

Siahnuť si na jeden z najvyšších vrcholov sveta nemusí byť až také nereálne. Finančne ani fyzicky.

BRATISLAVA 8. júna (WEBNOVINY) – Maroko ponúka rôzne pokušenia a nie na všetky je nutné vynaložiť životné úspory. Jednou z možností pre cestovateľov riadiacich sa heslom “Veľa muziky za (relatívne) málo peňazí” môže byť napríklad aj taký výstup na najvyšší vrchol severnej Afriky – Džabal Tubkal. Približne 4 167 m n. m. týčiaci sa gigant v africkom pohorí Vysoký Atlas dobrodruhom ponúka jednu z možností, ako si siahnuť na africký sneh.

Ako sa na cestu pripraviť

[captionid=”attachment_3502″align=”alignright”width=”541″]IgorDaniš[/caption]

Afrika je Afrika, ale v nadmorskej výške 3 000 metrov nad morom je namieste kvalitná zimná výbava. Záleží od ročného obdobia, v ktorom sa na púť vydáte. V mesiacoch november až máj klesá teplota už v nadmorskej výške 2 000 metrov pod bod mrazu, vrcholky sú pokryté snehom. Optimálne na vysokohorskú turistiku je obdobie od konca apríla do konca júna.

Ako pri každom vysokohorskom výstupe v pravom slova zmysle by vám nemali chýbať okuliare na ochranu pred ostrým horským slnkom, kvalitná protiveterná a vodeodolná bunda, tenké aj hrubé nohavice do hôr, čiapka, pevná obuv a rukavice (optimálne lyžiarske).

[captionid=”attachment_3504″align=”alignright”width=”541″]IgorDaniš[/caption]

Pripravte sa na to, že s najväčšou pravdepodobnosťou strávite na polceste smerom nahor noc v tzv. refugee campe (angl., utečencký tábor, pozn. red.), ktorý slúži ako medzizastávka na oddych a prespatie. Je dobré si preto pribaliť aj hrubý spacák a čo najteplejšiu výbavu na spanie.

Na cestu si v žiadnom prípade neberte “vychádzkové” batohy. Keďže budete mať vlastnú výbavu po celý čas výstupu na sebe, dobrú službu vám nepochybne urobí tvarovaný batoh s pevnou kostrou a s čo najlepším spôsobom ukotvenia na vašom tele.

Okrem funkčného oblečenia a príslušenstva sa vyzbrojte dávkou energie v podobe energeticky bohatých potravín. Pozor, bežná čokoláda by sa vám mohla pri putovaní v nižších polohách rozpustiť. Miestni horskí sprievodcovia nedajú dopustiť na zmes sušeného ovocia z fíg, ďatlí a orechov, ktoré vám zaručene dodajú potrebné sily a nezaťažia žalúdok. Ide o časovo aj fyzicky náročnejší výstup, namieste je taktiež vak na vodu na ramená, tzv camel bag (angl., ťaví vak, pozn. red.) dostupný v špecializovaných obchodoch. Vodu pijete priamo z natiahnutej trubičky a nemusíte sa tak zaťažovať ani zdržiavať s vyberaním tekutiny počas cesty.

Okrem základného vybavenia budete na zdolanie vrcholu v zimných a jarných mesiacoch potrebovať aj tzv. horské mačky na nohy, prípadne sekerky do ľadu či dokonca laná.

Na štartovaciu čiaru taxíkom

[captionid=”attachment_3507″align=”alignnone”width=”540″]IgorDaniš[/caption]

Dedinky, z ktorých sa na túru na Džabal Tubkal štartuje, sú vzdialené len asi dve hodiny autom od mesta Marakéš, ktoré patrí k hlavným turistickým tepnám Maroka. Je preto najjednoduchšie dopraviť sa do marockej metropoly a až tam si prenajať taxík do niektorej z horských dediniek.

[captionid=”attachment_3509″align=”alignright”width=”541″]IgorDaniš[/caption]

Najvyhľadávanejšou a zároveň najlepšie situovanou je osada Imlil.

Narozdiel od Slovenska patrí preprava taxíkom v Maroku k najobľúbenejším spôsobom dopravy, keďže je pomerne lacný a pohodlnejší ako autobus, a tiež ľahko prístupný. Taxi stoja takmer na každom rohu. Dvojhodinová cesta do podhorskej dedinky vás z Marakéša vyjde pomerne lacno, približne 150 dirhamov, čo je asi 14 eur. Nezabudnite však na zlaté marocké pravidlo: Zjednávať!

Kde začať?

Po príchode do dedinky by ste ako zodpovední turisti či horolezci mali urobiť tri veci. Nájsť si ubytovanie,

spoľahlivého sprievodcu a dobre sa vyspať pred samotným výstupom. O strechu nad hlavou si nemusíte robiť väčšie starosti. Samozrejme, je lepšie sa s terénom aj možnosťami vopred zoznámiť v turistickej príručke či na internete, ubytovanie sa vám však priamo na mieste ponúkne doslova samo.

[captionid=”attachment_3512″align=”alignleft”width=”541″]IgorDaniš[/caption]

Podhorské dedinky sú na turistov pripravené, ceny sa pohybujú približne na rovnakej úrovni. Ponuky sa predsa len môžu odlišovať v podstatnej veci odhliadnuc od teplej tečúcej vody či počtu prikrývok na izbe. Pri hľadaní voľného miesta sa nezabudnite informovať, či je v cene zahrnutá vysokohorská výstroj. Niektorí si za jej zapožičanie účtujú extra príplatok, iní vám ju ponúknu “zadarmo”. Nehanbite sa si výstroj vypýtať vopred a skontrolovať jej stav.

Maročania sú predsa povestní obchodníci a môže sa veľmi ľahko stať, že vám tesne pred výstupom prinesú namiesto výstroje doslova hrdzavý šrot.

[captionid=”attachment_3513″align=”alignright”width=”541″]IgorDaniš[/caption]

Ďalším dôležitým krokom je nájsť si svojho sprievodcu, na to si vyhraďte deň alebo dva. Aj pre skúsenejších horolezcov by mohol byť výstup na vrchol severnej Afriky zradný. O možnostiach prenajatia si vlastného sprievodcu sa môžete informovať priamo vo vašej ubytovni. Cenníky sú rôzne, pri snahe ušetriť je šikovné vyhľadať v dedinke ďalších cudzincov a skúsiť sa s nimi dohodnúť na spoločnom výstupe. Platíte vždy tú istú sumu bez ohľadu na počet ľudí v skupinke. Priemerná cena je 250 dirhamov za sprievodcu na jeden deň, čo je asi 23 eur.

Sprievodcami sú väčšinou tamojší mladíci, ktorí poznajú horské chodníčky takmer naspamäť. Často ide o spoľahlivých a ochotných Maročanov, ktorí si s vami deň pred odchodom radi sadnú na tradičný mätový čaj a priblížia vám, ako asi bude túra vyzerať. Ak vám chýbajú vysokohorské rukavice, spací vak či iná časť výstroja, nebráňte sa spýtať sprievodcov, ktorí sú dobre vybavení a ak môžu, radi pomôžu.

Zaujímavá je možnosť prenajať si na cestu mulice, ktoré sú určené na prepravu nákladu. Zorganizovanie takéhoto výstupu je však o čosi náročnejšie, a to ako z personálneho, tak aj z finančného hľadiska.

Cesta za africkým snehom

[captionid=”attachment_3516″align=”alignleft”width=”541″]IgorDaniš[/caption]

Napriek tomu, že horské dedinky ponúkajú pokoj, nie je pre turistov často až také zaujímavé zdržiavať sa v nich dlhšie, ako je nutné a rašej sa čo najskôr vydávajú na túru. Cesta na samotný vrchol severnej Afriky trvá pri udržiavaní tempa asi jeden a pol dňa s prespaním v refugee campe. Zostup je o niečo rýchlejší, pri dobrej kondícii sa dá zvládnuť aj za pol dňa. Optimálne je vydať sa na cestu čo najskôr, aby vám ostal čas na pauzy a oddych.

Pri výstupe v zimných mesiacoch budete asi od polovice cesty potrebovať výbavu do snehu. Tú by vám mali zabezpečiť vo vašej ubytovni. Pri primeranom tempe sa k večeru dostanete do refugee campu. Tam môžete stretnúť dobrodruhov z celého sveta.

[captionid=”attachment_3518″align=”alignright”width=”541″]IgorDaniš[/caption]

K dispozícii sú teplé polievky, jednoduchšie jedlá ako napríklad praženica a tiež sladkosti a voda. Najdôležitejší je však fyzický relax. Optimálne je pokračovať v ceste skoro ráno, najmä ak sa plánujete vrátiť do dediny ešte v ten deň. Pri udržaní si tempa a tiež v závislosti od hĺbky snehu sa na vrchol môžete dostať za približne tri až štyri hodiny.

Vzhľadom na prevýšenie a celkovú zmenu podnebia je dobré myslieť na dostatok energetických potravín a vody a tiež dostatok času na oddych.

Odmena však stojí za to. Pocit z dosiahnutia najvyššieho vrcholu severnej Afriky sa opísať nedá, africký sneh si jednoducho musí každý chytiť do vlastných rúk.

Putovanie na najvyšší vrchol severnej Afriky – Džabal Tubkal

Trvanie: dva dni

Vzdialenosť: 22 kilometrov

Začiatok trasy: Imlil

Koniec trasy: Džabal Tubkal (4 167 m n. m.)

Približný prehľad výdavkov

cesta (taxi)z Marakéša do dedinky Imlil (1,5 hodiny) – 200 dirhamov (asi 18 eur)

uytovanie na jednu noc/osoba v dedinke Imlil bez raňajok so sprchou – 150 dirhamov (14 eur)

ubytovanie v refugee campe na jednu noc/osoba s polievkou, praženicou a teplými nápojmi – 150 dirhamov (14 eur)

cesta (taxi) z dedinky Imlil do Marakéša (1,5 hodiny) – 180 dirhamov (asi 16 eur)

8. júna 2013

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Lea Podstanická