Mariazell – miesto nielen pre pútnikov

Mariazell – miesto nielen pre pútnikov
Hana Hajovská

Ak máte pohľadu na betónové sídliská plné zuby, ak hľadáte pokoj a krásnu prírodu, máme pre vás tip. Štajerské mestečko Mariazell.

Mnohým rezonuje v ušiach Mariazell ako pútnické miesto. Miesto, kam chodia ľudia prosiť alebo ďakovať. Prosiť a dúfať, že dostanú. Tak, ako sa to hovorí v Biblii. Predsa len sa nachádzame vo výške 868 metrov nad morom, a tak je to tu trochu bližšie k nebu ako v Podunajskej nížine. Mariazell je však miestom, kde sa z pútnikov stávajú turisti a z turistov pútnici.

Miesto, ktoré nepozná stres

[captionid=“attachment_2440″align=“alignright“width=“479″]HanaHajovská[/caption]

Mariazell sa nachádza v spolkovej republike Štajersko. O tej je známe, že ide o najmenej osídlenú spolkovú republiku Rakúska. Štajersko sa nachádza na juhovýchode Rakúska a pre svoje lesné bohatstvo býva nazývané „zeleným srdcom Rakúska“. Tak sa môžete popri ceste kochať pohľadom na úžasnú scenériu tejto krajiny. Serpentíny, ktoré vedú k mestečku Mariazell spôsobia údiv a obdivné „jéééj“ nielen u tých sentimentálnejších. Už chápem, prečo Rosamunde Pilcherová posiela všetky láskou utrápené duše práve na vidiek. Ak by bol totižto len z polovice taký krásny, ako to, čo vidím ja, neváhala by som ani sekundu nad ponukou zoceliť sa práve na takýchto miestach. Pohľad na zelené údolia a vrcholky Álp prenášajú človeka do úplne iného sveta. Sem-tam sa v údolí krčí maličký domček obklopený nedotknutou prírodou a nám z konzumného sveta napadá množstvo otázok: „A kde tu majú Tesco? A ako chodia na autobus? A kam sa chodia títo ľudia baviť?“ Otázky, ktoré domácich zjavne netrápia. Po poliach sa pokojne pasú kravy, presne ako v reklame na Milku, sem-tam ich striedajú stáda oviec a pokoj, ktorý vyžaruje všade navôkol, nás uponáhľaných mierne znervózňuje. Naozaj je možné, aby všetko plynulo tak pokojne?

[captionid=“attachment_2443″align=“alignleft“width=“479″]HanaHajovská[/caption]

Centrum a suveníry

Samotný Mariazell je malé mestečko s niekoľkými uličkami. Dominantou mesta je bazilika Wallfahrtskirche. V prípade záujmu však neskončite iba pri prehliadke baziliky, ale navštívte aj múzeum, ktoré je na prvom poschodí. Vonku za bazilikou sa nachádza malá miestnosť, v ktorej môžete za niekoho či niečo zapáliť sviečku. Nakoľko je tam enormné množstvo sviečok na meter štvorcový, zavanie vás už pri vchode vlna tepla. A vôňa topiaceho sa vosku.

Ak budete pokračovať trochu vyššie za baziliku, dostanete sa k malej kaplnke, kde si môžete nabrať vodu z pravého mariazellského prameňa. Voda tam netečie z klasickej batérie, ale z krhličky, ktorú drží anjel. Tak máte pocit, že ten anjel ju nalieva špeciálne vám. A ak vás to stále ťahá vyššie, pokračujte hore smerom na krížovú cestu, ktorá sa týči do ďalších výšok. Cestou tam sa môžete pozrieť na mechanický betlehem, tzv. Mechanische Krippe.

[captionid=“attachment_2445″align=“alignright“width=“479″]HanaHajovská[/caption]

V Mariazelli sa napriek tomu, aký je maličký, nachádza veľa hotelov, preto ak vás toto miesto nadchlo, nemusí zostať iba pri jednodňovej návšteve. I keď zo suvenírov si môžete vybrať predovšetkým medailónky či ružence, ak máte chuť doviezť si odtiaľto i niečo iné, vbehnite do likérovne. Odtiaľ si môžete domov doniesť chutné likéry, ktorých ochutnávky môžete absolvovať úplne zdarma. K ostatným suvenírom si určite nezabudnite kúpiť nejaký ten chutný medovníček v obchode s medovníkmi, ktorý je v uličke hneď oproti. A ak by ste mali v peňaženke nepotrebných 200 eur, môžete si v malom obchodíku zakúpiť tradičný dirndl podobný tým, aké nosila Sissi, keď ešte nebola cisárovná.

I motorkári si prídu na svoje

Mariazell nie je lákadlom iba pre pútnikov. Počas našej cesty tam, nás obiehal veľký počet motorkárov, ktorí si toto miesto zjavne obľúbili. Potom ich môžete vidieť vysedávať na terasách kaviarní alebo sa ležérne premávať po uličkách na svojich mašinách.

[captionid=“attachment_2447″align=“alignleft“width=“479″]HanaHajovská[/caption]

Moja zaužívaná predstava, že motorkár je zásadne potetovaný chlap s dlhými vlasmi a koženými nohavicami, bola prekonaná práve na tomto mieste. Okrem mužov sa na motorkách premávali i mladé blondíny, mnohí cestovali ako pár a vrcholom tejto show bola pravá babka-motorkárka. Tá bola, napriek tomu, že jej vrstovníčky už potrebujú francúzske palice, natiahnutá v kožených nohaviciach s prilbou v rukách. Jediné, čo ju prezrádzalo, bol typický „babkovský“ ručník na hlave. Porekadlo, že človek je taký starý, ako sa cíti, som tak mala možnosť zažiť v priamom prenose.

Pri ceste späť som sa dozvedela, že pri vchode do baziliky je napísané niečo v zmysle, že každý deň možno začať odznova. A to je podľa mňa myšlienka pre všetkých, bez ohľadu na vierovyznanie.

4. februára 2011

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Hana Hajovská