Maďarský termálny zázrak

Maďarský termálny zázrak
Stačí vraj zavŕtať do zeme – a vytryskne liečivá voda. Podzemné termálne bohatstvo tu ľudia objavili ešte pred tisícročiami, keď Dunaj tvoril hranicu Rímskej ríše, Maďarsko sa volalo Pannonia a bolo jednou z rímskych provincií. Jana Čavojská

Stačí vraj zavŕtať do zeme – a vytryskne liečivá voda. Podzemné termálne bohatstvo tu ľudia objavili ešte pred tisícročiami, keď Dunaj tvoril hranicu Rímskej ríše, Maďarsko sa volalo Pannonia a bolo jednou z rímskych provincií.

Na pravom brehu Dunaja v Budapešti, na miestach, kde kedysi stálo hlavné mesto provincie Aquincum (latinský názov odvodený od slova aqua, voda), našli archeológovia pozostatky dvadsaťjeden starobylých kúpeľov. Mali vlastné vodovodné systémy a podľa rímskeho vkusu boli zdobené kamennými mozaikami. Teplé pramene tu teda objavili už Rimania a s radosťou ich začali využívať.

Kúpele boli zničené pravdepodobne počas chaosu v období rozpadu rímskej ríše a sťahovania národov. Spolu s nimi zanikol aj kult tela starého Ríma. V stredovekej Európe čistota a hygiena nebola taká dôležitá a kúpele už nikto nepotreboval.

Kúpeľnú kultúru obnovili až Turci v 16. storočí. Odvtedy je Budapešť svetovou metropolou kúpeľníctva. Zo stoosemnástich termálnych prameňov tu denne vyviera sedemdesiat miliónov litrov vody teplej 21 až 78 stupňov Celzia.

Jana Čavojská

Prvý bazén s vlnobitím

Najslávnejšie budapeštianske kúpele fungujú už päťsto rokov, odkedy ich postavili Turci. Okrem nich boli založené ďalšie, moderné wellness centrá. Dokopy je ich tu takmer päťdesiat. Milovníci príjemne teplej vody si môžu vybrať to, čo im viac vyhovuje: novučičké bazény alebo starobylý dizajn inšpirovaný Orientom, ktorý sem kedysi priniesli Turci počas ich stopäťdesiatročnej nadvlády.

Áno, aj takéto kúpele sa tu po stáročia zachovali. Napríklad preslávené Gellért na ulici Kelenhegyi. Záznamy o “zázračnom prameni” na tomto mieste pochádzajú ešte z 15. storočia. Kedysi sa v jeho teplej vode kúpali tureckí vojaci. V 17. storočí ich volali Sárosfűrdő – Blatové kúpele. Spolu s vodou totiž zo zeme vyvieralo jemné bahno. V roku 1918 tu otvorili nové honosné liečebné kúpele s luxusným hotelom Gellért . Zahraniční hostia vo veľkom navštevovali Budapešť, aby sa mohli ponoriť do ich liečivej vody.

Jana Čavojská

Skutočnú atrakciu, prvý bazén s umelým vlnobitím, tu majú už od roku 1927. A dodnes je to tu iné ako na obyčajnom kúpalisku. Plávať pod starobylými stĺpmi, ponárať sa do bazéna šesťuholníkového tvaru či kráčať po podlahe vyzdobenej mozaikou z kachličiek – to je úplne iný pocit!

Navyše, bazény a ponorné vane tu nie sú vybudované len tak pre zábavu. Maďarská voda lieči. Choroby pohybového aparátu, kostí, kĺbov, reumatizmus, gynekologické a kožné problémy… Liečivá voda je prospešná aj zvnútra: pitné kúry ordinujú ľuďom s tráviacimi ťažkosťami. No neboli by to Maďari, keby pili iba vodu; práve tu vznikla liečebná pitná kúra vínom na nápravu žalúdočných funkcií a podporu krvotvorby.

Jana Čavojská

Horúca voda v chladnom vzduchu

Maďarské kúpele pod holým nebom sú najočarujúcejšie v zime. Tie termálne môžu byť otvorené po celý rok. Horúca voda sa vyparuje v chladnom vzduchu, ľudia sa v teplej vode rozprávajú, hrajú šachy alebo len tak oddychujú. Kto chce, ten sa môže vyblázniť na tobogánoch, dopriať si saunu, desiatky druhov masáží či vírivých kúpeľov alebo sa ponoriť do bazéna s liečivou vodou.

V dedine Mátraderecske majú dokonca suché kúpele. Chorí sa “kúpu” vo vulkanických plynoch, ktoré sa tu predierajú na zemský povrch z hĺbky približne tisíc metrov a liečia srdcové ochorenia, problémy s krvným obehom, vysoký tlak či gynekologické choroby.

Jana Čavojská

V juhozápadnej časti Maďarska sa nachádza Hevíz, najväčšie jazero s liečivou termálnou vodou na svete. Niečo podobné ako tu nájdeme snáď iba na Islande: v takmer štyri a pol hektárov veľkom jazere má voda teplotu 36 stupňov v lete a minimálne 28 stupňov v najchladnejších mesiacoch. Ľudia sa kúpu v jeho sírovej, mierne rádioaktívnej vode pod jednoduchými prístreškami alebo priamo pod holým nebom a na hladine jazera kvitnú vodné kvety. Liečivé účinky má aj bahno z jazera.

Hľadali ropu, našli…

Horúce pramene v jaskyniach v Tapolce pri meste Miškolc využívali pred už päťsto rokmi ženy z okolia na plávanie, ale aj liečenie svojich ochorení. Neskôr sa v nich kúpali Turci a v osemnástom storočí sem biskup z Vácu Zsigmond Kollovich priviedol lekárov, aby skúmali možnosť využitia termálnej vody v medicíne. Odvtedy sú v Tapolce kúpele.

A hoci tu bol vybudovaný moderný aquapark, návštevníkov aj dnes najviac láka nezvyčajné kúpanie sa v jaskynnom systéme. Sopečná činnosť tu kedysi vytvorila labyrint chodieb a podzemných sál, ktoré teraz využívajú rekreanti, ale aj chorí na liečenie svojich neduhov. Tamojšie kúpele ponúkajú krásnu atrakciu: nočné kúpanie.

Hľadali ropu, našli niečo lepšie: horúcu liečivú vodu. V roku 1961 v dedinke Egerszalók vytryskol spod prieskumného vrtu prameň s teplotou 68 stupňov Celzia, ktorý nevyschol doteraz. Voda pomáha pri liečbe kĺbových a reumatických problémov, bolestiach chrbta, kostí, deformáciách pohybového ústrojenstva, gynekologických ochoreniach a priaznivo pôsobí dokonca pri roztrúsenej skleróze.

Jana Čavojská

Nové termálne a wellness kúpele s celým radom procedúr a atrakcií tu otvorili v roku 2007. Hostia sa z bazénov pozerajú priamo na ojedinelý prírodný úkaz na areálom – veľkú, žiarivo bielu soľnú homoľu, ktorá vznikla na úbočí kopca po stranách potoka vinúceho sa od termálneho prameňa postupným usadzovaním sa soli obsiahnutej vo vyvierajúcej vode.

Ako ozajstný kráľ

Horúca maďarská voda ponúka celý rad ďalších atrakcií. Je tu registrovaných viac ako 1300 termálnych prameňov a z nich približne tristo slúži na rekreačné a liečebné účely. V tých starobylých sa hosť cíti veľmi príjemne – hoci niektorým musí odpustiť trochu zastarané a ošúchané šatne.

Jana Čavojská

A kto sa chce kúpať ako ozajstný kráľ, môže zamieriť do jedného zo zámočkov či kaštieľov, ktoré ich majitelia prerobili na honosné, niekoľkohviezdičkové hotely s modernými wellness centrami. V opatere kúpeľného personálu v Parádsasváre, Röjtökmuzsaji, Hőgyészi alebo Bikali sa bude cítiť ako skutočný hradný pán.

12. apríla 2013

Najčítanejšie za 24 hod