Antarktída

    Oficiálny názov: Antarktída

    Hlavné mesto:

    Počet obyvateľov: 1000-5000

    Rozloha:  14 miliónov km²

    HDP na obyvateľa:

     

    Antarktída (po anglicky Antarctica) je najjužnejší kontinent Zeme. Nachádza sa tu Južný pól. Celá Antarktída sa nachádza za polárnym kruhom. Rozloha Antarktídy je okolo 14 miliónov kilometrov. Ide o piaty najväčší kontinent na Zemi. Keby bola Antarktída krajinou, tak by bola najväčšou na svete. Jej brehy obmývajú vody Južného oceánu. Na mape Antarktídu nájdete veľmi jednoducho – okolo južného pólu. Polohu Antarktídy ľahko nájdu aj deti – hlavne na glóbuse.

    Mnoho ľudí sa pýta, ktorému štátu Antarktída patrí. Je to štát? Aký má status? Antarktída nepatrí nikomu. Podľa medzinárodného práva je Antarktída kondomínium. Teda suverenita je zdieľaná niekoľkými štátmi. Medzinárodný štatút Antarktídy je daný tzv. Antarktickou dohodou, ktorú v roku 1959 podpísalo 12 krajín. Odvtedy ju podpísalo ďalších 38 krajín.

    Táto dohoda zakazuje akékoľvek vojenské aktivity na kontinente. Takisto tu nie je možná ťažba nerastných surovín. Zakázané sú tu skúšky jadrových zbraní či ukladanie jadrového odpadu. Dohoda však nie iba o zákazoch. Významne podporuje výskumné aktivity na kontinente. Aj vďaka tejto časti  dohody sa dnes každý deň v Antarktíde pohybuje až 5 tisíc vedcov z mnohých krajín sveta.

    Tento kontinent v mnohých ohľadoch vyniká. Určite to však nie je podmienkami na život. A to ani v prípade, ak máte radi sneh. Asi vás neprekvapí, keď vám niekto povie, že Antarktída je najchladnejší kontinent na svete. Práve tu bola najnižšia teplota na Zemi – cca mínus 89 stupňov. To je naozaj zima.  Bežne to však také zlé nie je. V najchladnejšom období roka sa priemerná teplota pohybuje okolo mínus 63 stupňov.

    Veľmi málo ľudí vie, že Antarktída je najveternejší kontinent. O spojení vetra a zimy toho vieme dosť aj na Slovensku. Za prudkého vetra sa z mínus 60 stáva hotové peklo.

    Ľudia však zostávajú prekvapení, keď sa dozvedia, že Antarktída je najsuchší kontinent na svet. Z vedecké hľadiska je totiž Antarktída púšťou. Priemerný ročný úhrn zrážok je iba 200 milimetrov. Výsledok je, že na výlete v Antarktíde sa budete cítiť veľmi podobne ako na Sahare. Samozrejme, že vám nebudete tak teplo ako niekde v Maroku, budete však rovnako smädní. Vody okolo vás bude viac ako dosť, nanešťastie však v zlom skupenstve.

    Antarktída nie je trvalo obývaná. Ani nikdy nebola. Prírodné podmienky to nikdy neumožňovali. V Antarktíde však žije okolo 1000 až 5000 ľudí. Takmer všetci sú vedci. Po celom kontinente sa nachádza množstvo vedeckých staníc, ktorých personál sa pravidelne mení.

    Okrem výskumníkov tu nájdete aj ďalší život. Fauna a flóra Antarktídy síce nie je bohatá, ale existuje. Pokiaľ by ste sa na najjužnejší kontinent vydali na pozorovanie polárnych medveďom, boli ste veľmi sklamaní. V Antarktíde totiž žiadneho polárneho medveďa nenájdete. Tieto živočíchy totiž žijú v Arktíde. Rozdiel medzi Antarktídou a Arktídou je jednoduchý – Antarktída je v blízkosti južné a Arktída v blízkosti severného pólu.

    Antarktídu obýva iné veľmi zaujímavé zvieratko, ktoré zase nenájdete pri severnom póle.  Tučniaky sú dostatočne lákavou atrakciou. Z cicavcov tu žijú ešte tulene. Nájdete tu aj tundrovú vegetáciu.

    Na prvý pohľad sa môže zdať, že dovolenka v Antarktíde je nezmysel. Cestovanie po Antarktíde však je možné. Dokonca to nie je nič výnimočné. Keby ste sa chceli vybrať za spoznávaním tejto časti sveta, mnohé cestovné kancelária aj na Slovensku vám s tým radi pomôžu.  Cena takéhoto zájazdu však rozhodne nie je nízka. Je to drahé z viacerých dôvodov. Na kontinent vás musia prepraviť letecky, alebo loďou. Žiadne linkové lietadlo sem nelieta. Bežnými leteckými spoločnosťami doletíte maximálne niekde na juh Argentíny. Odtiaľ  to bude komplikovanejšie.

    Pravdou však je, že podnebie Antarktídy veľkou prekážkou cestovaniu nie je. Skôr naopak. Keďže ide o veľmi suché miesto, niečo takého ako upršanej dovolenky sa báť nemusíte. Do Antarktídy sa však nemôžete vybrať na vlastnú päsť. Ani sa to neoplatí. Vždy je dobré mať so sebou skúseného sprievodcu. Výhodou je, že na Slovensku máme jedného veľmi dobrého sprievodcu. Väčšina ľudí pozná polárnika Petra Valušiaka, ktorý sa v Antarktíde cíti  ako doma. V Antarktíde nájdete dokonca aj hotel. Samozrejme, že od takéhoto ubytovacieho zariadenia nemôžete očakávať to, na čo ste zvyknutí z bežných dovoleniek.

    Medzi zaujímavosti Antarktídy nepatrí iba sneh a ľad. Antarktída je veľmi zaujímavý kontinent – má najvyššiu priemernú nadmorskú výšku zo všetkých kontinentov sveta. Priemerná hrúbka ľadovej pokrývky je 1,9 kilometra. Okrem ľadovcov tu nájdete aj niečo, čo by ste nečakali – sopky. Nemusíte sa však báť, že by vybuchli.

    Obrázky, referáty či iné prezentácie Antarktídy bývajú veľmi lákavé. Do Antarktídy sa však bežný človek len tak ľahko nedostane. Najväčšou prekážkou sú pochopiteľne peniaze.

    Asi 98 percent Antarktídy je pokrytej ľadom. Až 90 percent všetkého ľadu sveta sa nachádza práve tu. Dôležité to je z pohľadu pitnej vody. V Antarktíde sa nachádza až 70 percent všetkej pitnej vody sveta. Keby sa všetok ľad roztopil, tak hladina svetových oceánov by stúpla o 60 metrov.

    Najvyšším bodom Antarktídy je Vinson Massif. Končiar tohto kopca sa týči do nadmorskej výšky 4 892 metrov. Mount Erebus nájdete na ostrove Ross – ide o najjužnejšie položenú aktívnu sopku. V okolí pevniny sa nachádza množstvo väčších či menších ostrovov. Stále rieky v Antarktíde nenájdete. Príležitostne sa môžu vytvoriť pri topení sa ľadu.

    História Antarktídy

    Antarktída nikdy nemala domorodých obyvateľov. Neexistuje žiadny dôkaz, že by tento kontinent niekto uzrel pred 19. storočím. Po veľmi dlhý čas sa však existencia nejakého južného kontinentu predpokladala. Už Ptolemaios v prvom storočí nášho letopočtu prišiel s teóriou vyrovnávania kontinentov. Predpokladal existenciu južného kontinentu, aby jeho masa vyrovnala kontinenty na severe Zeme.

    Južná zem, „terra australis“, bola objavená až po Austrálii. Keďže si však moreplavci mysleli, že ide o najjužnejší kontinent, dnešnej Austrálii prislúchol názov, ktorý bol pôvodne určený pre dnešnú Antarktídu.

    Prvý človek, ktorý uzrel brehy Antarktídy, bol kapitán von Bellingshausen, ktorý slúžil v ruskom imperiálnom námorníctve. K objaveniu Antarktídy sa takmer dopracoval aj slávny kapitán James Cook. Už v roku 1773 sa priblížil na 120 kilometrov od brehov Antarktídy. Rozhodol sa však vrátiť späť a nepokračovať vo svojej ceste.

    Od spozorovania brehov Antarktídy po vylodenie sa na tomto kontinente ubehlo veľa rokov. Prvý zdokumentované vylodenie sa udialo až v roku 1895.

    Boj o dosiahnutie južného pólu sa začal na začiatku 20. storočia. V roku 1907 expedícia vedená Ernestom Shackletonom dosiahla južný magnetický pól.  Južný polárny pól bol dosiahnutý až 14. decembra roku 1911. Dosiahla ho expedícia vedné nórskym objaviteľom Roaldom Amundsenom.  O mesiac neskôr sa do bodu južného pólu dostala expedícia vedená Britom Robertom Scottom. Scottova expedícia sa nedokázala vrátiť späť do Európy. Vďaka sérií pochybení a nepríjemných náhod všetci členovia expedície na ceste domov zahynuli.

    Dejiny Antarktídy dobre opisuje aj dokument o pretekoch o dobitie južného pólu. Veľmi zaujímavý je aj príbeh Scottovej expedície.

    Polárna žiara v Antarktíde sa po latinsky nazýva aurora australis. Polárna žiara pri severnom póle sa nazýva aurora borealis.

     

    Články pre Antarktída: