Limassol: Cyperská križovatka kultúr

Limassol: Cyperská križovatka kultúr
Tomáš Kubuš

Aj zdanlivo neznáme cyperské mesto Limassol dokáže prekvapiť. Návštevníci ostrova ho často obchádzajú pri ceste do Pafosu, no kto sa zastaví, toho si získa nielen kuchyňou, ale aj pohodou na promenáde či spomienkami na minulosť.

V novom svete

Hoci je cyperský Limassol na mape len jednou bodkou, jedným mestom, v skutočnosti predstavuje dva nesmierne odlišné svety, ktoré sa zliali dokopy a dokážu spoločne existovať. Kto prichádza do Limassolu z východu z Larnaky, ten sa musí najprv prebiť širokými bulvármi ozdobenými reštauráciami či hotelovými komplexami. Až potom sa pred ním objaví staré mesto plné úzkych uličiek a historických monumentov. [captionid=“attachment_1457″align=“alignright“width=“239″]TomášKubuš[/caption]Cyprus je však aj o oddychu, nielen o odkrývaní histórie a preto je viac než dobré zostať tu na deň či dva a relaxovať na známych miestnych plážach. Nový Limassol známy aj ako Potamos Germasogeias je turistický, nablýskaný, plný hudby, barov, podnikov či obchodíkov, kam chodia britskí a ruskí turisti utrácať svoje dovolenkové peniaze. Zo svetových jazykov tu počuť viaceré, no práve Angličania a Rusi si Limassol obľúbili natoľko, že sú vždy vo väčšine. Nie je tu ničím zvláštnym prísť do obchodu, kde predavači prepnú do plynulej ruštiny, alebo dokonca navštíviť ruský obchod s potravinami, v ktorom ponúkajú všetko od vodky až po boršč. O modernom Limassole sa hovorí, že nikdy nespí a do neskorej noci je skutočne všetko vysvietené, ako sa na druhé najväčšie mesto krajiny patrí. Niektoré jazyky dokonca tvrdia, že jediné miesto na Cypre, ktoré sa v nočnom živote vyrovná Limassolu, je svetoznáma Agia Napa. Netreba sa báť, že by tu bol človek odseknutý od všetkého, pretože každú chvíľku odtiaľto odchádzajú autobusy priamo do starého mesta a prístavu. Aj vďaka nim sa tu môže relax spájať s lákavým objavovaním. Zápchy pohltili bulvár v oboch smeroch, no človek má aspoň čas všetko si zblízka prezrieť a zoznámiť sa s cyperskou pohodou, ktorú šíria domáci.

Lenivá pohoda promenády

Limassol ležiaci na južnom pobreží „Afroditinho ostrova“, kde sa údajne narodila krásna bohyňa, sa môže popýšiť ukážkovou promenádou. Niektoré jej časti zdá sa zrekonštruovali pomerne nedávno a ani teraz ešte úplne neutíchol ruch prestavby, no aj napriek tomu je tu krásny pokoj. Hotový únik pred mestom. Desiatky štíhlych paliem stoja jedna vedľa druhej akoby chceli vytvoriť hradbu. Za ňou sa rozprestiera oáza, kde sa bude miešať ticho s vlnami rozbíjajúcimi sa o vytŕčajúce skaly. Počas siesty, keď mesto oddychuje, je promenáda prázdna a len občas sa tu mihne ľudský tieň uháňajúci sa skryť pred slnkom. No akonáhle sa vzduch o pár stupňov ochladí a slnko sa pomaly vytráca, promenáda ožíva čulým ruchom. Vtedy je najlepšie prísť, nič neriešiť, len sa nechať unášať davom sem a tam. Nejde tu o nabehané kilometre, ale o nasávanie miestnej atmosféry. Dvojice vodiace sa za ruky vystriedajú partie študentov, námorníci v rovnošatách, niekoľko starých mužov sediacich pod stromom a ihrisko plné detí. Kto si myslí, že sa lenivej atmosféry dosýta nabažil, tomu stačí prejsť cez cestu a ocitne sa v starých uličkách Limassolu. Odrazu sa zmení všetko. Ticho tu už neplatí, kulisy plné paliem vystriedali ošarpané omietky a kde-tu sa na konci ulice vyníma kríž či dokonca polmesiac. Zo všetkých strán je cítiť, že sa človek ocitol v historickom meste a hoci tu Limassol stál už pred dvomi tisíckami rokov, z týchto časov sa tu nezachovalo prakticky nič. Neustále bol totiž v tieni neďalekých slávnych miest Amathous a Kourion. Limassol však vedel, že jeho chvíľka slávy ešte len príde.

[captionid=“attachment_1459″align=“alignnone“width=“544″]TomášKubuš[/caption]

Uličkami starého mesta

[captionid=“attachment_1461″align=“alignright“width=“239″]TomášKubuš[/caption]Za starým rybárskym prístavom sa mesto zahryzáva hlbšie a hlbšie, až sa napokon jeho tesáky rozplynú do ošarpaných štvrtí, ktoré svojou romantikou a neupravenosťou pripomínajú mestá južného Talianska. Medzi domami sa odrazu rozvinie malé nádvorie, na konci ktorého stojí veľkolepý kostol Agia Napa. Fasádu má snehobielu a nad ňou dve vysoké veže držiace kríže. Je takmer bez výzdoby, no aj tak priťahuje pozornosť. Vnútro je ľudoprázdne. V rade za sebou stoja naukladané drevené lavice hľadiace na ikonostás a bohaté lustre. Viac ľudí sedí naproti cez uličku v malej kaviarni. Leží na križovatke ciest priamo pod krásnym starým domom, aké vyrastali v Limassole začiatkom 20.storočia. Naproti stojí cyperská banka, ktorej hlavný vstup je zapečatený obrovskými kovovými reťazami. Cyperskú krízu tu na určitých miestach skutočne cítiť, no inak tu všetko naoko funguje.

Až teraz sa treba nechať zlákať úzkymi uličkami. Je to jednoduché, pretože akonáhle človek zbadá pestrofarebné okenice, automaticky ho pritiahnú. Čisté uličky ovládla najmä zelená farba kvetov, rastlín a stromov a druhou najtypickejšou je modrá, ktorou si mnohí ozdobili okenice či dvere. Niektoré uličky dotvorili stoličkami a stolmi čakajúcimi na zákazníkov. Na malom kúsku tu dokázali vtesnať hneď niekoľko maličkých kaviarní či dokonca reštaurácii. Atmosféru umocňuje pohľad na dve strieborné kupoly neďalekého chrámu, ktoré sa občas zalesknú, keď sa od nich odrazí slnečné svetlo. Priamo pred vašimi očami tu pripravia šťavy z čerstvých pomarančov, ktoré patria k najchutnejšiemu ovociu celého ostrova, ale okrem toho šikovné ruky barmanov namiešajú prakticky akýkoľvek drink.

Stačí pár desiatok metrov a kostolné veže vystrieda minaret Veľkej mešity. Stojí na pomedzí starej tureckej štvrte a dodnes je najvýznamnejšou mešitou celého Limassolu. Väčšina Turkov žijúcich na ostrove sa po rozdelení musela so svojím domovom rozlúčiť a odísť na sever či do Turecka, no malá komunita tu zostala a tí sa dodnes stretávajú v mešite. Jej minaret je štíhly a na vrchu zašpicatený tak, ako každý minaret, ktorý nesie prvky Osmanskej ríše. Kto by však čakal obrovskú mešitu, ten zostane sklamaný. V mešite sa modlí niekoľko moslimov, no mnohí si len prišli oddýchnuť do tieňa a v tichosti sedia či dokonca spia na mäkkých kobercoch. Vedľa mešity stojí aj starý hammam – orientálny kúpeľ, no je vyhradený najmä pre domácich.

Richard Levie Srdce a pýcha mesta

[captionid=“attachment_1463″align=“alignright“width=“544″]TomášKubuš[/caption]Čím bližšie sa uličky predierajú k hlavnému námestiu, tým viac sa zhusťuje pomer obchodíkov, reštaurácií či barov. Objavujú sa aj obchodníci so suvenírmi, pohľadnicami, knižkami či kopou nepotrebných vecí, ktoré človek len očami preletí a ide ďalej. Tu na hlavnom námestí stojí pýcha celého Limassolu. Pri prvom pohľade na slávny križiacky hrad človek ucíti záchvev stredoveku. Cyprus zohrával v histórii križiakov veľmi dôležitú úlohu a bol to práve slávny kráľ Richard Levie Srdce, kto Cyprus položil na mapu svojho sveta. Vybral sa sem v roku 1191 zachrániť svoju sestru a jej budúceho manžela, ktorí tu stroskotali. Následne porazil miestneho vládcu a získal Cyprus pre seba. Kým v staroveku bol Limassol v tieni, v tomto období z neho vystúpil. Vysoké kamenné múry križiackeho hradu si pamätajú ešte tvár kráľa Richarda, hoci časť pevnosti musela byť v 14.storočí prestavaná. Dovnútra vedie séria schodov. Odrazu sa stratí denné svetlo a nad hlavou sa zjavia kamenné klenby. Stĺpy sú zapustené priamo do stien a kamenné detaily navodzujú atmosféru hradov na Blízkom Východe, kadiaľ cválali stovky križiakov. Chodby pevnosti dnes slúžia ako múzeum s vystavenými náhrobkami, nádobami, zbraňami a ukážkami všetkého, čo mohli stredovekí rytieri potrebovať.

Vojdeme do zrekonštruovanej kaplnky, ktorá je naplnená tichom. Škoda, že tu už nestojí pôvodná kaplnka, pretože jej steny by vedeli rozprávať nádherné príbehy. Priamo tu si mal totiž v toku 1191 vziať kráľ Richard za manželku Berengariu a nechal sa tu korunovať za cyperského kráľa, pričom manželka dostala titul britská kráľovná. Točité schodisko vedie až hore na samotný vrchol pevnosti. Strecha je jedna veľká rovina s panoramatickým pohľadom na celý Limassol. V diaľke vidno prístav, ktorý je dnes najväčším a najvýznamnejším cyperským prístavom a o čosi bližšie sa predvádza niekoľko kostolných veží či minarety mešít, nad ktorými sa dvíhajú stromy. Vonku pred pevnosťou už čaká niekoľko reštaurácii. Rozložili grily a na drevenom uhlí pripravujú mäso, ryby či tradičné souvlaki. Kto zacíti ich vôňu, ten si jednoducho musí sadnúť bez ohľadu na to, či je hladný. Souvlaki predstavujú kúsky bravčového mäsa napichnutého na špajdli, ochuteného o bylinky a pokvapkané citrónom. Všetko sa spolu ugriluje, aby mäso nasiaklo podmanivou vôňou uhlia a napokon sa podávajú souvlaki s kúskom bieleho chleba alebo gréckym šalátom. Na Cyprus sa oplatí zavítať nielen za históriou či oddychom, ale aj za geniálnou kuchyňou, ktorá dokazuje, že aj v jednoduchosti je krása.

22. novembra 2013

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Tomáš Kubuš