Libanonský Byblos: Od staroveku po križiakov

Libanonský Byblos: Od staroveku po križiakov
Tomáš Kubuš

Je fascinujúce, koľko histórie a príbehov sa dokáže vtesnať do jedného jediného miesta. Byblos ležiaci v Libanone na brehu Stredozemného mora v sebe mieša dejiny niekoľkých svetových ríš.

Cesta za históriou

Libanonský Byblos leží z hlavného mesta Bejrútu len okolo 30 kilometrov, no cesta sem môže trvať pokojne aj viac než hodinu. Dopravné zápchy sú pre oblasť medzi Bejrútom a Jounieh známe široko ďaleko a nikto presne nevie, kedy a kde presne sa v nej ocitne. Aj napriek tomu sa však oplatí nasadnúť v Bejrúte na zastávke Daura na autobus či mikrobus a odviezť sa do mesta Byblos. Miestni ho volajú Džbeil a pod takýmto názvom ho nájdete aj na značkách. Spočiatku sa Byblos javí ako moderné mestp – všade sú široké ulice, obchody, reštaurácie alebo hotely, no na ceste smerom k morskému pobrežiu sa začnú odvíjať dejiny nielen Libanonu, ale celého sveta. Už pred 7000 rokmi toto miesto ľudia poznali a odvtedy sa ním prešlo niekoľko slávnych civilizácii. Miestni obyvatelia udržiavali čulý styk so starovekými Egypťanmi, Feničania si tu vybudovali jeden zo svojich hlavných prístavov, odkiaľ križovali celý priestor Stredozemného mora, Asýrčania si ho pripojili k svojej ríši a objavili sa tu aj výbojní Peržania. Byblos zažiaril aj v dobe Alexandra Veľkého, ktorý sa tu na svojej púti zastavil a keď pominuli zlaté roky Macedónska či Grécka, Rimania sem priniesli svojich bohov a vztýčili nové chrámy. Námestie neďaleko centra tvorí veľký kruhový objazd s veľkým portrétom prezidenta Michela Slejmana sľubujúci Libanonu víziu do budúcnosti. Kúsok od neho ležia trosky rímskeho mesta rozhádzané na zemi. Kedysi predstavovali hlavnú cestu lemovanú štíhlymi stĺpmi, budovami, chrámami či bazilikou, no dnes už len ležia bez pohnutia na zemi.

Atmosféra kamenných uličiek

[captionid=”attachment_1464″align=”alignright”width=”544″]TomášKubuš[/caption]Staré mesto Byblos patrí k najpríjemnejším libanonským prekvapeniam. Ľudia z Bejrútu sem nechodia za pamiatkami, ale radi sa sem prídu poprechádzať a nasať tunajšiu atmosféru. Aj človek, ktorý tu bol niekoľkokrát, sa dokáže v starom meste nadchnúť. Jeho dláždené uličky za posledné roky citlivo zrekonštruovali a domy zaplnili predajne suvenírov, malé umelecké galérie, múzeá či dokonca umelci pracujúci s fosíliami. Aj tie Byblos preslávili a dnes tu dostať nielen nádherné prehistorické kúsky, ale aj rôzne vyleštené kusy slimákov, trilobitov či ulitníkov ako dekoráciu do vlastného bytu. Stačí vojsť do niektorého z obchodíkov a domáci vám ochotne ukážu, ako tieto umelecké diela vznikajú alebo vám čo-to povedia o samotných skamenelinách. Uličky starého mesta však ponúkajú aj látky všemožných farieb, tradičné hudobné nástroje, krabičky vykladané perleťou, no najmä voňavé olivové mydlá z Tripolisu alebo orientálne koreniny sú potešením pre oči. Nájde sa tu čajovňa, kaviareň či malý podnik, odkiaľ sa vznáša vôňa pripravovaného jedla a káva s príchuťou kardamónu. Sem-tam zacítiť aj jemný závan ovocného tabaku vydychovaného z neodmysliteľnej vodnej fajky. Je príjemne si tu posedieť na čerstvom vzduchu a byť priamo v centre diania. Na konci starého mesta, neďaleko maličkého minaretu stojí reštaurácia s typickými libanonskými pokrmami. V miestnej kuchyni sa miešajú francúzske vplyvy, ktoré tu Francúzi po sebe začiatkom 20.storočia zanechali s arabskými predstavami, koreninami a chuťami. Tradičná šawarma v arabskej placke tu chutí azda najlepšie v celom Libanone. Hoci sme v moslimskej krajine, Libanon je spomedzi Blízkeho Východu najliberálnejšou krajinou, a preto na stoloch často pristane fľaška miestneho piva Almaza či pohárik silného araku. Mnohí však aj napriek tomu dávajú prednosť čaju ochutenému o zväzkom mäty a lyžicou cukru.

Na vrchole križiackeho hradu

[captionid=”attachment_1467″align=”alignright”width=”270″]TomášKubuš[/caption]Ak by sme v starom Byblose hľadali miesto, ktoré by sme mohli nazývať srdcom mesta, určite by sme ukázali prstom na križiacky hrad dvíhajúci sa nad ruinami starovekých ríš. Postavili ho križiaci po víťaznej bitke z roku 1098 a odvtedy sa na mapách starého sveta objavilo miesto zvané Gibelet. Nech bol akokoľvek majestátny, ani jeho hrubé a vysoké múry o sto rokov neodolali dobyvačným chúťkam slávneho kurdského bojovníka Salah ad-Dína. Do areálu sa vstupuje z námestia, nad ktorým stojí kupola maličkej mešity. Aj tu od rána do večera posedáva niekoľko obchodníkov a celý deň medzi sebou trávia v rozhovore. Jedným okom sledujú svoje obchody a keď sa pri nich niekto pristaví, vystrelia zo stoličky a začínajú okoloidúcemu ťahať popod nos medové motúzy. Prístupová cestička do hradu sa zvažuje nahor až k bráne, za ktorou sa otvoria romantické, tmavé chodby nasiaknuté križiackymi príbehmi. Veľmi romantické miesto, najmä ak človek po niekoľkých minútach vyjde tucet kamenných schodov a ocitne sa na vrchole hradu, odkiaľ sa otvorí panoramatický výhľad na celý Byblos. Pod nohami sa rozbiehajú tisícročné vykopávky a za pevninou krajinu pohltí nekonečné Stredozemné more. Pár stoviek metrov odtiaľto dokonca vidno aj zlatisté pláže, kam chodia cez víkendy domáci z Bejrútu okúpať sa alebo stráviť popoludnie v plážovom bare. Na opačnej strane sa akoby priamo z mora ozýva niekoľko kamenných múrov, no ich volanie zaniká vo vetre. Niekdajší slávny prístav utíchol a jeho hladinu rozvíri už len niekoľko drevených rybárskych lodí. Miestni však prístav milujú pre jeho atmosféru a najmä pre rybie reštaurácie, ktoré tu za posledné roky vyrástli. Koniec koncov, kde inde môže človek dostať čerstvejšiu rybu než priamo v prístave? Kto chce zažiť niečo nezvyčajné, musí sa v prístave vydať do reštaurácie, ktorú vlastní Pepe. Jej majiteľ vybudoval takmer z ničoho slávny podnik, kam zavítajú všetky známe osobnosti potulujúce sa v Byblose. Na stenách visia portréty prezidentov, hercov, herečiek alebo výborných spevákov. Stačí si sadnúť a nechať sa unášať touto príjemnou atmosférou. Pahorok pretkaný starovekými stavbami priamo pod hradom je nesmierne zaujímavý, no aj napriek tomu tu kráča len niekoľko ľudí. Mnohí vyjdú na vežu, pozrú si všetko z výšky, ale len zopár z nich sa chce stavieb aj dotknúť. Hlboké jamy by každý dokonale prehliadol, ak by pri nich nebol nápis, že sa jedná o kráľovské nekropole. Našli tu nejeden poklad a priamo odtiaľto pochádza azda najkrajší sarkofág celého Libanonu, v ktorom pochovali kráľa Ahirama. Dnes však už nezdobí Byblos, ale Archeologické múzeum v centre Bejrútu. Len pár metrov od kolonády plnej starovekých stĺpov leží miniatúrne divadlo so štyrmi či azda piatimi radami sedadiel a za nimi zase tajomné obelisky predstavujúce chrám. Historické epochy sa tu striedajú ako v hrubej encyklopédii.

[captionid=”attachment_1469″align=”alignnone”width=”544″]TomášKubuš[/caption]

Kríž medzi polmesiacmi

[captionid=”attachment_1471″align=”alignright”width=”239″]TomášKubuš[/caption]Volanie príťažlivých uličiek v Byblose neutícha a návštevník sa opäť stratí medzi ľuďmi a obchodíkmi. Arabské trhoviská vedia krásne a nevtieravo zabojovať o každého priazeň a už vopred vedia, že budú úspešné. Na prahu starého mesta sa objaví ortodoxný kostol sv.Jána Krstiteľa. Obklopuje ho príjemný park s upravenými stromami a záhradami. Podobne ako pevnosť, aj kostol si pamätá niekoľko storočí, pretože aj jeho kamenné múry nechali v roku 1116 postaviť križiaci. Mohlo by sa zdať, že ich slávna doba je zabudnutá, no steny kostola dodnes nesú niekoľko ich symbolov. Po tom, ako Byblos ovládli arabskí dobyvatelia, slúžil kostol ako stajne pre kone, no dnes je už všetko tak, ako má byť. Vidieť či navštíviť kostol v Libanone nie je ničím nezvyčajným. Je to síce moslimská krajina, ale kresťania a rôzne kresťanské odnože či sekty tu majú svoje silné zastúpenie. Podľa sčítania ľudu, tu dokonca koexistuje naraz až 18 rôznych náboženstiev. Tu v Byblose majú silné slovo Maroniti, vetva kresťanského náboženstva, ktorá si tu vybudovala svoju komunitu. Na uliciach tak často vidno portréty kňazov s dlhými bradami pripomínajúcimi pustovníkov v zabudnutých jaskyniach. Z maličkého minaretu sa však ozve večerné zvolávanie na modlitbu a hrubý hlas dá predsa len vedieť, koho je tu viac. Tak či onak, Byblos je krásnym miestom, kde sa snúbi láska k histórii a k podmanivej súčasnosti rozliatej v kamenných uličkách.

15. novembra 2013

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Tomáš Kubuš