Katarská Doha: Mesto budúcnosti

Katarská Doha: Mesto budúcnosti
Aleš Kubuš

Krajiny Perzského zálivu sa v posledných rokoch stali synonymom luxusu a blahobytu. Panorámy slávnych metropol ovládli vysoké mrakodrapy a pri pohľade na ne má človek pocit, ako by sa zrazu ocitol v budúcnosti. Ani Katar nezostal v ničom pozadu a míľovými krokmi smeruje vpred po modernej ceste prosperity, ktorej symbolom sa stala metropola Doha.

Od chudoby k luxusu

Katarská Doha: Mesto budúcnosti
Aleš Kubuš
Na prvý pohľad pôsobí súčasná Doha ako bohaté kozmopolitné veľkomesto, avšak jej história je plná kontrastov a veľkých zmien. Dejiny mesta sa začali písať pred necelými 200 rokmi, keď v roku 1825 vznikol v miestnej zátoke malý obchodný prístav s názvom Al-Bida. Neskôr sa však osvedčilo dnešné pomenovanie Doha – v preklade “veľký strom”, ktorý sa údajne týčil v slávnom prístave. Vtedajší obyvatelia sa živili najmä rybolovom a pestovaním vzácnych perál, ktoré majú v Katare obrovskú tradíciu – veď nie nadarmo získal tento arabský štát prezývku “Krajina perál”.

Prvá veľká zmena prišla v polovici 19. storočia, keď sa šejk Mohamed Al-Thani vzoprel vládnucemu Bahrajnu. Vtedy ustanovil Dohu hlavným mestom svojej malej ríše a stal sa tak zakladateľom Katarského emirátu, predchodcu moderného Kataru. Zaujímavosťou je, že dynastia Al-Thani sa drží na čele štátu ešte aj v súčasnosti a medzi obyvateľmi sa teší veľkej úcte a popularite. Katar si však na svoju nezávislosť od Britského impéria musel počkať až do roku 1971. Ešte predtým však prišiel zlom, ktorý navždy zmenil tvár Kataru, ale aj ostatných krajín Perzského zálivu. Objavenie najväčších ložísk ropy na svete počas 2. svetovej vojny prepísalo históriu a “čierne zlato” postupne premenilo chudobné rybárske mestečká na bohaté ekonomické veľmoci plné okázalosti a luxusu. Malebné historické centrum Dohy razom obklopili moderné budovy a vysoké mrakodrapy, vďaka ktorým panoráma mesta získala úplne nový lesk a monumentalitu. Okrem toho sa Doha môže pýšiť aj mnohými novými mešitami, múzeami, univerzitami, a taktiež modernou dopravnou infraštruktúrou a kolosálnymi športovými komplexami. Nie je tak žiadnou náhodou, že hlavné mesto Kataru hostilo niekoľko dôležitých medzinárodných konferencií, ale aj významné športové podujatia ako Ázijské hry 2006, Arabské hry 2011, Ázijské futbalové majstrovstvá 2011 alebo každoročné populárne nočné závody cestných motocyklov na neďalekom okruhu Losail. V budúcnosti Doha privíta dokonca futbalové majstrovstvá v roku 2022, no katarské ambície siahajú až k organizácii letnej Olympiády.

Katarská Doha: Mesto budúcnosti
Aleš Kubuš

Tradičná atmosféra starého mesta

Katarská Doha: Mesto budúcnosti
Aleš Kubuš
Srdcom Dohy aj v súčasnosti zostáva stará časť mesta, ktorá naďalej oplýva tradičnou atmosférou arabských bazárov. Malebné uličky lemujú staré hlinené domy, ktoré boli renovované a dnes sú viacmenej využívané na obchodné účely. Po oboch stranách ulíc sú roztrúsené útulné reštaurácie, ale aj tradičné kaviarne a čajovne. Nič nie je príjemnejšie ako sa posadiť do jedného z mnohých podnikov, popri tom popíjať s domácimi lahodný kardamonový čaj s mliekom alebo tradičnú kardamonovo-šafránovú kávu, a len tak nechať plynúť čas. Chuťové poháriky však určite potešia aj mnohé katarské špeciality, medzi ktorými vynikajú najmä rôzne pokrmy pripravené z miestnych rýb a morských plodov. Za národné jedlo je však považovaný mačbús, teda dusené jahňacie mäso so zeleninou, ryžou a tradičnými arabskými koreninami. Príjemnú atmosféru starého mesta ešte viac umocňujú domáci Katarčania, ktorí sa kľudným tempom prechádzajú naprieč pokojnými ulicami, spoločne vysedávajú v okolitých čajovniach a horlivo diskutujú o nových udalostiach doma i vo svete. Napriek tomu, že modernizmus zasiahol túto krajinu naplno, svoju kultúru si domáci obyvatelia za žiadnych okolností vziať nenechajú. Miestni muži kráčajúci ulicami sa aj naďalej hrdo obliekajú do tradičného dlhého bieleho odevu dišdaša a na hlave nosia neodlúčiteľnú šatku gutru. Oblečenie katarských žien podlieha pravidlám islamu, a tak zväčša nosia len jednoduché čierne plášte abáje a cez hlavu majú prehodené typické šatky alebo závoje. Vraví sa, že peniaze kazia charakter, no Katarčania tento výrok dokonale popierajú. Napriek tomu, že táto krajina patrí medzi najbohatšie na svete, domáci obyvatelia sú veľmi skromní, dobrosrdeční a priateľskí. Na uliciach nás s úsmevom vítajú a zdravia, pri prechádzaní bazárových uličiek nás dokonca ponúkajú rôznymi cukrovinkami, chutnými orieškami alebo nakrájaným ovocím.

Tajuplnými uličkami miestnych bazárov

K arabským mestám už neodmysliteľne patria slávne bazáry, ktoré nádherne dopĺňajú kolorit Dohy. Tým najvýznamnejším je bez pochýb Souq Waqif, ktorý leží priamo v srdci starého mesta neďaleko prístavu. Práve na tomto mieste sa obchodovalo už od založenia mesta, avšak pred necelými 200 rokmi to vyzeralo všetko úplne inak. Z okolitých krajov sem prichádzali beduíni i rybári a na vtedajšom trhovisku sa predávali zväčša ovce, kozy, ryby a dary mora. Dnes pôsobí tento súk úplne iným dojmom a miestami pripomína labyrint. Úzke uličky bazárov sú doslova presýtené malými obchodíkmi, ktoré vystavujú na obdiv rôzne tradičné výrobky a produkty. Prechádzka pestrofarebnými bazárovými uličkami je pastvou pre oči každého návštevníka, vďaka čomu je lákavý nielen pre domácich, ale aj pre turistov. Orientálne látky, tradičné oblečenie, perzské koberce, chutné arabské cukrovinky, exotické parfumy, voňavé prípravky z agarového dreva, rôznorodé koreniny, drahé šperky, starožitnosti, čajové servisy, domáce potreby, suveníry, ale aj živé zvieratká, vycvičené sokoly a preslávené katarské perly. To všetko, a ešte viac, ponúka miestne tajuplné trhovisko Souq Waqif – jedno z najobľúbenejších miest celej Dohy.

Katarská Doha: Mesto budúcnosti
Aleš Kubuš

Prístav s výhľadom do budúcnosti

Katarská Doha: Mesto budúcnosti
Aleš Kubuš
Na pobreží miestneho zálivu sa skrýva rozľahlý prístav, ktorý hral významnú rolu už od počiatku dejín mesta a svoje dôležité postavenie si udržal aj v súčasnosti. Rozšírenie prístavu do východnej časti zálivu našťastie zachovalo pokojnú atmosféru starého mesta a jeho pobrežie sa stalo akousi oázou pokoja. Malebné okolie mestského prístavu obklopuje príjemná scenéria palmových parkov s výhľadom na kotviace arabské drevené loďky, ktoré sa ľahko hojdajú v rytme vĺn. Pobrežnú atmosféru dopĺňa symbolický perlový monument, ktorý pripomína slávnu katarskú perlovú tradíciu. V okolí prístavu vyrástlo množstvo významných kultúrnych a náboženských inštitúcií, ktoré už na prvý pohľad zaujmú svojim extravagantným postmoderným štýlom. Priamo v prístave stojí Múzeum islamského umenia, v ktorom je uchovaná vôbec najväčšia zbierka islamských umeleckých predmetov na celom svete. O kúsok ďalej, vo východnej časti prístavu, tróni stále nedokončená kolosálna budova Katarského národného múzea, ktoré vzniklo rozsiahlou renováciou niekdajšieho emirovského paláca Fariq Al-Salata vládnucej dynastie Al-Thani. Zaujímavým dojmom určite pôsobí aj orientálna budova islamského kultúrneho centra, z ktorej doslova vyrastá monumentálny špirálový minaret mešity Fenar. Neďaleko starého prístavu sa rozprestiera vynovené námestie, ktorému dominuje moderná hodinová veža, no najmä novopostavená veľkolepá mešita Imáma Abdula Wahhába. Od mora pofukuje príjemný vietor, ktorý v týchto arabských horúčavách určite každému padne vhod a pôsobí nesmierne osviežujúco. Teploty počas leta sa šplhajú až k hranici 45º C, v zimných mesiacoch sa ortuť teplomera pohybuje okolo 20º C. Celé pobrežie mestského zálivu kopíruje nádherná niekoľkokilometrová palmová promenáda Corniche vedúca od prístavu až k obrovským mrakodrapom. Tie sa stali symbolom prosperity a optimistickej budúcnosti, ktorá túto arabskú krajinku nepochybne čaká. Panoráma Dohy sa každým rokom neustále rozrastá o nové okázalé mrakodrapy, a tak niet divu, že si pomaly, ale isto, zvyká katarská metropola na prezývku “novodobý New York”. Napriek tomu, že táto krajina sa zmieta v obrovských vlnách modernizmu a kozmopolitizmu, domáci Katarčania zostávajú verní svojej krásnej kultúre a srdce svojho hlavného mesta držia aj naďalej v bezpečí svojej tradície.

19. novembra 2014

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Aleš Kubuš