Guatemala, krajina so stále živými indiánskymi tradíciami

Guatemala, krajina so stále živými indiánskymi tradíciami
Vlado Dudlák

Sopečná aktivita, zemetrasenia i zosuvy pôdy – to sú časté hrozby hornatej Guatemaly. Domorodých obyvateľov však neodrádzajú. V tejto časti zeme vytvorili malebný kraj plný indiánskych tradícií, ktorý svojou autenticitou láka cestovateľských fajnšmekrov.

Stará Antiqua v objatí vulkánov

Mesto Antiqua Guatemala je jedno z najstarších miest novodobej Ameriky. Keď prví Španieli vstúpili na územie Guatemaly, boli tak očarení prírodnou scenériou horskej plošiny ohraničenej tromi sopkami Aqua, Fuego a Acatenango, že sa tu rozhodli založiť svoje hlavné mesto. Bolo to jedno z najkrajších miest Nového sveta. Jeho rast a slávu postupne prerušovali veľké povodne, soptiaci vulkán Fuego i morová epidémia. Definitívnou bodku za pôvodnou guatemalskou metropolou bolo ničivé zemetrasenie v roku 1773, ktoré prinútilo obyvateľov vybudovať nové hlavné mesto Guatemala City o 45 kilometrov ďalej. Napriek rizikám, ktoré hrozia aj v súčasnosti, staré mesto Antiqua nebolo nikdy úplne opustené a začalo sa nanovo prebúdzať k životu.

[captionid=”attachment_2556″align=”alignright”width=”541″]VladoDudlák[/caption]

Dnes je Antiqua, malebné mestečko so zreštaurovanými nízkymi budovami, zaradené do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Jediné, čo sa zatiaľ nepodarilo zreštaurovať, sú ruiny asi štyridsiatich kostolov. Výnimku tvorí kostol La Merced, ktorý bol obnovený do svojej pôvodnej podoby a dnes je koloniálnym skvostom Strednej Ameriky. Srdcom mesta je hlavné námestie Parque Central, kde nachádzajú oddych turisti aj domáci obyvatelia. Moju pozornosť na námestí upútal malý chlapec, ktorý pracoval ako čistič topánok. Keď ma oslovil, prijal som jeho ponuku a dal som si vyčistiť svoje zaprášené tenisky. Chlapec pristupoval k svojej práci veľmi zodpovedne, tenisky dôkladne vyčistil a za svoju prácu si zaslúžil zárobok. Mal iba osem rokov a volal sa Martin. Bol to mayský Indián a španielčina bola pre neho druhým jazykom.

Školy španielskeho jazyka[captionid=”attachment_2558″align=”alignleft”width=”541″]VladoDudlák[/caption]

Ak chcete spojiť píjemné s užitočným a venovať štúdiu španielčiny uprostred čarovnej prírodnej scenérie, vyberte si mesto Antiqua. Nájdete tu početné školy španielskeho jazyka a záleží iba na vás, či tu strávite niekoľko týždňov alebo si vás krajina získa na celé mesiace. Večer mesto prekvitá životom. Početné reštaurácie všetkých svetových kuchýň a hudobné bary sa zapĺňajú mladými ľuďmi a všade vládne veľmi priateľská atmosféra. V okolí mesta sa dajú podnikať turistické výlety, pre náročnejších aj výstupy na vrcholy sopiek, ktoré výškou presahujú 3000 metrov.

Po jazere Atitlán do San Pedro

Z mesta Antiqua prichádzam linkovým autobusom do mesta Panajachel, ktoré leží na brehu horského jazera Atitlán. Hoci je už podvečer, chcem pokračovať v ceste do podhorskej dediny San Pedro na odľahlom brehu jazera. Takmer za tmy sa naloďujem na motorový čln a spoločne s partiou mladých Američanov sa plavím na druhú stranu jazera.

[captionid=”attachment_2561″align=”alignright”width=”541″]VladoDudlák[/caption]

V čase rozkvetu hnutia hippies v Amerike bola táto lokalita často navštevovaná jeho prívržencami, ktorí sa tu oddávali fajčeniu marihuany a nachádzali tu aj svoj prechodný exil. Aj moji spoločníci na člne boli v podobnom opojení. Fajčili “trávu” a počas plavby neustále hrozilo, že niekto vypadne cez palubu. Po polhodinovej dobrodružnej jazde sme sa všetci napokon šťastne vylodili a rozišli v spleti tmavých uličiek San Pedra.

Horské jazero Atitlán

Jazero Atitlán sa zrodilo po mohutnom výbuchu sopky, ktorý nastal pred tisíckami rokov. Rozsiahlu vodnú plochu, na ktorej plávajú člny miestnych rybárov, obkolesuje hradba hôr. Na sopečnom hrebeni dominuje Indiánsky Nos – hora, ktorá svoj názov získala vďaka podobizni s ležiacou indiánskou hlavou. Pre milovníkov jazdenia je možné si s domácimi dohodnúť túru do hôr na koňoch. Zatiaľ čo severný breh jazera je pomerne husto osídlený a nachádza sa tu aj najväčšie mesto Panajachel, na členitejšom južnom brehu tvoria kulisu sopky Atitlán, Tolimán a San Pedro. Jazero je dlhé 18 km a jeho členité dno dodnes nie je úplne zmapované. Najväčšia zistená hĺbka je viac ako 350 metrov a jazero nemá zjavný odtok.

Santiago Atitlán a kult Maximona

[captionid=”attachment_2562″align=”alignright”width=”541″]VladoDudlák[/caption]

Mojím cieľom bolo preskúmať viaceré lokality na jazere a tak som sa nechal previezť lodičkou do dedinky Santiago Atitlán. Jej indiánski obyvatelia patriaci do skupiny Tz´utujil sa pridŕžajú svojich pôvodných tradícií a životného štýlu. Ženy si obliekajú ručne tkané blúzky, ktoré sú bohato sfarbené a popretkávané pestrými výšivkami. Santago Atitlán je zaujímavý kurióznym uctievaním kultu horského božstva, ktorého zosobňuje postava Maximóna (čítaj mošimón). Maximón je drevená figúra umiestnená v jednom dome, pred ktorou sa vykonávajú náboženské obrady. Počas obradu, ktorý je prístupný aj pre cudzincov, oblečú Maximóna do sviatočných šiat, častujú ho alkoholom, cigaretami, a niekedy ho aj navoňajú, aby si získali jeho priazeň. Popritom hrá sprievodná hudba a odriekajú sa modlitby a želania.

Zosuvy pôdy, reálne riziko pre ľudí

Okolie jazera a jeho strmé zrázy sú veľmi nestabilné. Nebezpečné sú najmä v období ďažďov. Lokalitu jazera postihli viackrát tragické zosuvy pôdy, pred ktorými boli obyvatelia bezmocní. V roku 2005, po silnej prietrži spôsobenej hurikánom Stan v dedine Panabaj, došlo k mohutnému zosuvu pôdy. Pod 14 metrov hrubým nánosom blata tam bolo zaživa pochovaných viac ako 200 ľudí.

[captionid=”attachment_2566″align=”alignright”width=”541″]VladoDudlák[/caption]

Cesta do Chichicastenanga

Neďaleko jazera Atitlán, na hrebeni hôr vo výške 2030 metrov, sa rozprestiera mestečko Chichicastenango známe najmä vďaka indiánskym trhom. Domorodci sa tu schádzajú zblízka i z ďaleka za obchodom alebo náboženskými obradmi. Vybral som sa na trhy od jazera Atitlán lokálnou linkou, ktorou sa bežne prepravujú domáci. Sedel som v autobuse vedľa indiánskej rodiny a snažil som sa konverzovať s deťmi. Po tom, ako som dal malým dievčatám papier a ceruzku, prihovoril sa mi aj ich otec. So staršie vyzerajúcou manželkou a tromi dcérami cestoval za storočnou babičkou do hôr. Otec aj dcéry boli veľmi komunikatívne, len ich mama na mňa pozerala ako na bieleho votrelca. Keď sme spolu vystúpili v Chichicastenangu, otec súhlasil so spoločnou fotografiou, hoci je to proti indiánskym pravidlám. Jeho manželka to dala patrične najavo svojim pohľadom.

Indiánske trhy v Chichicastenangu

V mestečku som sa vnoril do víru vravy predavačov, kupujúcich a rozmanitého tovaru, medzi ktorým sa dajú vybrať naozaj krásne veci. Domorodí ľudia si pri kontakte s cudzincami zachovávajú odstup, veľmi neradi sa fotia, lebo to považujú za kradnutie ich duše.

Paradoxne najkrajšia časť Chichicastnenanga je miestny cintorín s nádherne pomaľovanými hrobkami. Na námestí uprostred trhoviska dominuje kostol Svätého Tomáša, postavený ešte v roku 1540. Na schodoch pred kostolom rituálne horí oheň a dymová clona vytvára pred jeho vstupom mystickú atmosféru. V kostole Svätého Tomáša som sa na chvíľu zastavil a v duchu som poprial obyvateľom tejto krajiny, aby ich pôda bola naďalej úrodná, aby im okolité sopky dopriali pokoj a aby už viac nepocítili chvenie zeme.

[captionid=”attachment_2568″align=”alignleft”width=”541″]VladoDudlák[/caption]

Guatemala všeobecne

Guatemala je štát v Strednej Amerike oklopený Mexikom, Belize, Karibským morom, Tichým oceánom a na juhovýchode s Hondurasom a Salvádorom. Väčšina veľkých miest sa nachádza v južnej časti krajiny. Krajina je posiata sopkami – najvyššia z nich – Tajumulco je zároveň najvyšším vrchom Strednej Ameriky. Okrem sopečnej aktivity je krajina vystavená aj častým zemetraseniam. Nachádzajú sa v nej viaceré jazerá sopečného pôvodu ako svetoznámy Atitlán alebo Amatitlán so sírnatými termálnymi prameňmi. Úradným jazykom je španielčina, hoci ju neovládajú všetci obyvatelia. Pre mnohých je iba druhým jazykom, lebo používajú niektorý z 21 mayských jazykov prípadne niektorí z ďalších indiánskych jazykov nemayského pôvodu. Viac ako polovica obyvateľstva je rímskokatolíckeho vierovyznania. Katolícke obrady sú poznačené náboženským synkretizmom, keďže v nich dodnes pretrvali mnohé prvky tradičných mayských náboženských rituálov.

8. apríla 2011

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Webnoviny.sk