Fatehpur Sikri: Indické mesto víťazného Akbara

Fatehpur Sikri: Indické mesto víťazného Akbara
Tomáš Kubuš

O Indii sa zvykne hovoriť, že je ako klenotnica plná trblietavých pokladov slávnej histórie a pestrofarebnej kultúry. Medzi najlákavejšie regióny patrí Uttarpradéš na severe krajiny, v ktorom ležia preslávené mestá ako Varanasi na posvätných brehoch Gangy či Agra so svetoznámym Tadž Mahalom. Len 40 kilometrov západne od Agry však nájdeme ďalší z indických klenotov – Fatehpur Sikri, ktoré sa môže pochváliť krátkou, avšak veľmi významnou históriou.

Po stopách Akbarovho mesta

Prašné indické cesty nás privádzajú k pozoruhodnému opevnenému mestu, ktoré sa na konci 16.storočia pýšilo titulom “hlavné mesto Mughalskej ríše”. História však chcela, aby zostalo takmer úplne zabudnuté. Práve na tomto mieste sa na vrchole pieskovcového pahorku Sikri mocný vládca Akbar Veľký dozvedel proroctvo súfijského svätca Salima Čištiho, ktorý Akbarovi predpovedal narodenie jeho syna Džahangira, budúceho dediča jeho rozľahlej ríše. Na počesť tejto udalosti nechal Akbar na pieskovcových terasách vybudovať mesto, ktoré nemalo vo vtedajšej ríši obdoby a pomenoval ho Fatehpur, čo v preklade znamená “víťazné mesto”. Fatehpur Sikri: Indické mesto víťazného AkbaraNovopostavené mesto z červeného pieskovca pôsobilo už na prvý pohľad ako jedno obrovské majstrovské dielo, ktoré bolo dokonalou kombináciou hinduistických a islamských architektonických tradícii, čo presne zodpovedalo cisárovej vízií o svetskej harmónii. Veľkolepé paláce s elegantnými kupolami, monumentálne siene s očarujúcou výzdobou, impozantné brány či kolosálna mešita – to všetko dalo predpoklad na to, aby sa vznešené Fatehpur Sikri stalo novým hlavným mestom Mughalskej ríše a na pomyselnom piedestáli tak nahradilo významnú Agru. Sláva “víťazného mesta” však netrvala dlho. Po 14-ročnom období medzi rokmi 1571-1585, kedy bolo oficiálnym sídlom cisára, prišiel nečakaný úpadok. Ten mal na svedomí nedostatok vody v tejto oblasti a bez životodarnej tekutiny bola niekdajšia cisárska pýcha vydaná napospas osudu. Spustnuté a schátralé mesto duchov však bolo vďaka pamiatkárom oživené a úspešne zrekonštruované. Jeden z najkrajších klenotov mughalskej architektúry sa tak dočkal opätovného obdivu a jeho majestátnosť mu zaistila zaslúžené miesto na zozname svetového kultúrno-historického dedičstva UNESCO.

Fatehpur Sikri: Indické mesto víťazného Akbara
Tomáš Kubuš

Za bránami cisárskeho dvoru

Fatehpur Sikri: Indické mesto víťazného Akbara
Tomáš Kubuš
Do niekdajšieho cisárskeho sídla zamieria každodenne stovky návštevníkov – od chudobných pútnikov z blízkeho aj ďalekého okolia, cez indické rodiny, ktoré prišli vzdať poctu svojej dávnej histórii, až po zvedavých turistov obdivujúcich krásy slávnych mughalských čias. Cestu vedúcu k mestu lemovali kedysi chýrne exotické bazáre, ktoré dnes nahradili malebné orientálne trhoviská posiate remeselnými obchodíkmi, stánkami so suvenírami, útulnými reštauráciami či malými bufetmi, kde si ľudia radi pochutnajú na tradičnej miestnej špecialite – kardamónovo-pistáciových sušienkach “chatai” s lahodným indickým čajom. Po prechode veľkolepým trojitým oblúkom Naubat Chan, spod ktorého sa pri vítaní príchodu panovníka šírilo búrlivé bubnovanie, sa človek ocitne priamo pred bránami cisárskeho dvoru. Pred našimi očami sa razom objavujú prvé siluety červenkastých pieskovcových stavieb čnejúcich z rozľahlých terás, ktoré zároveň oddeľovali cisárske komnaty a paláce od zvyšku mesta. Uprostred cisárskej súkromnej časti sa objaví nádvorie Pačisi, ktoré je v podstate srdcom celého palácového komplexu. Svoje meno získalo podľa rovnomennej starej indickej stolovej hry podobnej nášmu “Človeče, nehnevaj sa”. Táto populárna hra sa tešila vo vtedajšej dobe veľkej obľube. Dokonca sa povráva, že pri diplomatických návštevách sa cisár Akbar a jeho hostia radi zahrali “pačisi” priamo z priľahlého 5-poschodového palácu Pančmahal v tvare stupňovej pyramídy, avšak figúrky na priestrannom nádvorí nahradil miestnymi otrokyňami.

Fatehpur Sikri: Indické mesto víťazného Akbara
Tomáš Kubuš

V spleti palácov

Dnes nádvorie pôsobí pokojnou atmosférou. Návštevníci hľadajú úkryt pred ostrým slnkom pod niektorou z okolitých stavieb a aspoň na pár minút sa nechávajú unášať čarom mughalskej minulosti. Naokolo sa rozprestierajú nezabudnuteľné architektonické scenérie, ktoré sú tvorené zväčša rôznymi palácmi, sieňami a ďalšími pozoruhodnými stavbami. V cisárskom komplexe pochopiteľne nechýbala ani klenotnica Anch Mičauli, ktorá na prvý pohľad vyzerá nenápadne, avšak v jej útrobách ohromia kamenné reliéfy mýtických zvieracích strážcov. Medzi najzaujímavejšie stavby Akbarovho sídla patrila bez pochýb dvojica siení, v ktorých sa cisár prihováral svojim hosťom a ľudu. Prvou z nich je malebná sieň pre súkromné návštevy Divane Chas, ktorá je korunovaná štyrmi malými vežičkami a vo vnútri ukrýva nevídanú nádheru. Stojí tu slávny zdobený Akbarov stĺp so širokou hlavicou podopierajúcou kruhovú plošinu, z ktorej vychádzajú štyri mosty vedúcimi k okrajom siene. Druhá sieň Divane Am s priľahlým nádvorím slúžila k ľudovým prejavom panovníka a rôznym slávnostiam, ale aj k riešeniu súdnych sporov a k verejným popravám. Za najväčšie zločiny bol kriminálnikom v tej dobe udeľovaný trest v podobe udupania slonom. Pri prechádzke historickým mestom človeka očarí aj množstvo palácov – či už cisárov súkromný palác Chvabgah s povestnými komnatami snov, labyrintový komplex cisárskeho háremu alebo trojica malých palácov s jemnou pôvabnou výzdobou, ktoré nechal Akbar postaviť pre svoje tri obľúbené manželky. Zaujímavosťou je, že každá z nich bola iného vierovyznania. Prvá bola moslimka, druhá hinduistka a tretia kresťanka, čo je dôkazom Akbarovej vízie o spájaní rôznych kultúr a náboženstiev.

Fatehpur Sikri: Indické mesto víťazného Akbara
Tomáš Kubuš

Na nádvorí posvätnej mešity

Po prechádzke cisárskym mestom mieria kroky k ďalšiemu z veľkolepých diel tohto obdobia. Na najvrchnejšej terase hrdo tróni monumentálna mešita Džami Masdžid, ktorá patrí medzi najväčšie mešity celej Indie a zároveň sa vďaka svojej kombinácii indického a perzského štýlu stala inšpiratívnym vzorom pre mnoho ďalších mughalských svätýň. Široké kamenné schodisko človeka privedie až ku kolosálnej, 55 metrov vysokej bráne Buland Darvaza pripomínajúcej Akbarove pamätné víťazstvo nad Gudžarátom. Na vrchole schodiska posedávajú predavači s kultovými predmetmi, rôznymi suvenírami či typickým občerstvením v podobne chutného exotického ovocia. V tieni víťaznej brány sa schádzajú stovky pútnikov, ktorých zástupy prúdia na obrovské nádvorie obkolesené po celom obvode pompéznymi kolonádami a dvojicou mohutných brán. Popri spomínanej bráne svojou krásou nezaostáva ani kráľovská brána Badšahi Darvaza spájajúca mešitu priamo s cisárskymi terasami.

Blíži sa čas modlitby a spev muezína privádza prítomných veriacich priamo k dvojici stĺpovitých modlitební s orientálnymi kupolami, ktoré medzi sebou zvierajú hlavnú časť mešity s mihrábom. Po modlitbe sa však opäť na nádvorí rozvíri čulý ruch. Najvyhľadávanejším miestom celej mešity sa však stala hrobka šejka Salima Čištiho, ktorá už z diaľky zaujme svojou nádhernou mramorovou architektúrou s rozprávkovým baldachýnom zo santalového dreva vykladaného perleťovou výzdobou. Bol to práve Salim Čišti, ktorý svojim proroctvom ukončil Akbarove dlhé čakanie na vytúženého dediča ríše. Na základe tejto úspešnej predpovede vznikla povera, ktorá každodenne priťahuje k tejto hrobke stovky prosebníkov, najmä však bezdetných žien neúspešne čakajúcich na zázrak počatia. Tie popri modlitbe uväzujú okolo mriežkovaných otvorov okien hrobky malú bavlnku dúfajúc, že svätec im pomôže splniť ich životné prianie. Víťazné mesto Fatehpur Sikri tak nezostáva nič dlžné svojej ďalekosiahlej povesti. Aj štyri storočia po jeho páde fatehpurská legenda pokračuje a každodenne vábi zástupy obdivovateľov.

25. apríla 2014

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Tomáš Kubuš