Do práce na Lomničák

Observatórium na Lomnickom štíte
Do práce na Lomničák Jana Čavojská

Keď je zlé počasie a lanovka nepremáva, nedostane sa domov aj dva týždne. Keď má lanovka výluku, tak nadol a nahor môže len pešo s horským vodcom. Pracuje totiž vo výške 2 634 metrov nad morom. Rovno na Lomnickom štíte. Riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied Aleš Kučera.

Zamestnanci Astronomického ústavu pozorujú na Lomničáku slnečnú korónu. Jej magnetické pole merajú unikátnym prístrojom. Coronal multichannel polarimeter skompletizovali koncom roka 2011 a volajú ho familiárne Komp. Na svete sú iba dva takéto kúsky. S druhým Kompom pracujú v observatóriu Mauna Loa na Havajských ostrovoch. Lenže ten náš je o päť rokov mladší a modernejší. Observatórium na Lomnickom štíte sa vďaka nemu zaradilo medzi svetovú špičku v oblasti výskumu slnečnej koróny.

Do Tatier ste sa kvôli observatóriu presťahovali z Považskej Bystrice pred vyše tridsiatimi rokmi. Stálo to za to?

Nikdy som neľutoval. Observatórium je atraktívne pracovné miesto. Ale je to tak trochu aj ponorka. Vedec je tam zatvorený týždeň v kuse, v náročnom prostredí a vysokej nadmorskej výške, vystavený UV žiareniu a chladu. Ale je to veľmi zaujímavé. Na Slnku sa vždy niečo deje.

Ako to funguje na vašom netradičnom pracovisku?

Rovnako ako na ktoromkoľvek inom vedeckom pracovisku. Vedec si akurát na týždňovku musí okrem laptopu, dokumentov a oblečenia zbaliť aj jedlo. O svoj žalúdok sa tam totiž stará každý sám. Inak tam máme optické vlákna, pretože tie nepoškodí blesk, a biologickú čističku odpadových vôd. Odpadky separujeme a vozíme dole do Lomnice. Počítače zaznamenávajú údaje o plazme v koróne, jej teplote, hustote, pohybe hmoty, magnetických poliach. Výskum slnečnej koróny je náročný, preto sa mu na svete venuje iba päť observatórií. Dve sú v USA, jedno v Rusku, jedno v Argentíne a jedno u nás.

Čo môžete na Lomničáku robiť vo voľnom čase?

Lomnický štít funguje aj ako turistická destinácia. Ľudí sem vyvezie lanovka, v našej budove je kaviareň, kde si môžu dať kávu a zákusok, tí bohatší môžu prenocovať v apartmáne. My máme vo voľnom čase k dispozícii rovnakú vonkajšiu plochu ako turisti: asi stometrovú prechádzku k vyhliadke a naspať. Pohybovať sa inde bez horského vodcu je v Tatranskom národnom parku zakázané. Na Lomničáku je však väčšinou dosť chladno. Teploty sa tu v zime pohybujú okolo mínus dvadsiatich stupňov. Namerali sme však už aj menej ako mínus tridsať stupňov Celzia. Kvôli veľmi silnému vetru je pocitová teplota ešte nižšia.

Jana Čavojská

Vaše pozorovania sú pre vedeckú komunitu nesporne veľmi dôležité. Majú význam aj pre bežný život?

Všetko, čo sa deje na Slnku, prechádza cez korónu k nám na Zem. Vytvára to takzvané kozmické počasie. My odpozorujeme, čo sa na nás zo Slnka rúti. Či je to erupcia, výrony, častice, vytrhnuté magnetické pole a podobne. Všetko toto ovplyvňuje počasie na Zemi, ale aj mobily, družice, navigácie, leteckú dopravu, televízne vysielanie. Ak vieme, že sa k Zemi blížia častice, ktoré môžu poškodiť tieto zariadenia, môžeme sa na to dopredu pripraviť. Napríklad Japonci prišli v roku 2003 o vedecko – telekomunikačný satelit za šesťstoštyridsať miliónov dolárov. Na Zem sa dorútil oblak častíc zo slnečných erupcií. Satelit dostal takú šupu, že bol nenávratne poškodený. Keby prevádzkovatelia o časticiach vedeli, stačilo by vypnúť kľúčové obvody na pár desiatok minút až hodín, kým sa častice preženú, a nič by sa nestalo.

Dokážete prevádzkovateľov takýchto zariadení včas varovať?

Žiarenie zo Slnka k nám doletí za osem minút. Keď sa teda na Slnku niečo udeje, o osem minút neskôr to pozorujú vedci v observatóriách. Kým Zem zasiahnu ťažké, nebezpečné častice z tejto aktivity, ubehne ďalších viac ako sedemnásť hodín. Takže je čas varovať telekomunikačných operátorov, letecké spoločnosti, prevádzkovateľov satelitov a televízneho vysielania, armádu, ale aj astronautov na medzinárodnej vesmírnej stanici. Na Zemi sú dve centrá, ktoré zhromažďujú tieto informácie z jednotlivých vedeckých pracovísk.

Jana Čavojská

Nakoľko významné je naše observatórium v porovnaní s inými špičkovými pracoviskami na svete?

Pre pozorovanie koróny je nevyhnutná jasná obloha. Vďaka nadmorskej výške máme na Lomnickom štíte v priemere päťdesiat excelentných pozorovacích dní ročne. Na svete sú však tri miesta, kde je až vyše dvestopäťdesiat dobrých pozorovacích dní do roka: Havajské ostrovy, Kanárske ostrovy a Chile. Keď skonštruujete drahý prístroj, nemá význam umiestniť ho do inej lokality. Náš Komp však vôbec nie je drahý, stál “iba” 656 000 eur. Momentálne stavajú slnečný ďalekohľad s priemerom zrkadla štyri metre. Bude stáť na Havajských ostrovoch a jeho cena sa vyšplhá na 250 miliónov dolárov. Toľko si nemôže dovoliť zaplatiť snáď ani jeden štát, len konzorciá štátov.

S ostatnými vedcami súťažíte, kto urobí prevratnejší objav, alebo spolupracujete?

Neuvažujeme v mantineloch súperenia a konkurencie. Naopak, spolupracujeme na pozorovaniach a ich vyhodnocovaniach. Náš tím napríklad pravidelne pozoruje Slnko na Kanárskych ostrovoch. Podarilo sa nám tam niekoľko zaujímavých objavov. A naopak, kolegovia z iných krajín majú záujem o spoluprácu pri vyhodnocovaní údajov z nášho koronárneho ďalekohľadu.

12. februára 2013

Najčítanejšie za 24 hod