Cnostní aj hriešni

Cnostní aj hriešni
V dvetisícročnej histórii cirkvi rezignovalo okrem Benedikta XVI. päť pápežov a siedmich sa podarilo zosadiť. SITA - AP Photo/Pier Paolo Cito

V dvetisícročnej histórii cirkvi rezignovalo okrem Benedikta XVI. päť pápežov a siedmich sa podarilo zosadiť.

Pápeži to v minulosti nemali jednoduché. O ovládnutie ich mocenskej pozície sa pokúšali rôzni intrigáni. Boli volení, dosadzovaní, zosadzovaní, vyháňaní a vraždení. Do života im zasahovali po moci túžiaci muži ale aj ženy.

Pápež Ján X. zomrel v zajatí Rimanky Marocie Theodory (928), milenky jeho predchodcu Sergia III. Pravdepodobne nezomrel prirodzenou smrťou. Za hlavu cirkvi ho zvolili na podnet Marociinej matky. O tom, že to bola milenka Jána X. vedel vo večnom meste každý. V tom čase už bolo pápežstvo predmetom politických hier šľachty.

Najmocnejšieho predstaviteľa feudálnych rodín senátora Theophylakta však ovládali jeho manželka a dcéra. Obe prakticky riadili osudy cirkevného štátu. Istý kronikár nazval toto obdobie vládou pobehlíc. Mimochodom, Marocia mala so Sergiom III. syna, ktorý sa stal pápežom Jánom XI.

Pápež Mikuláš II. vydal dekrét o voľbe pápeža (1059), ktorá sa stala výsadou kardinálov. Toto jednoduché riešenie malo zabezpečiť Božiu vôľu. O štvrťstoročie neskôr stanovil pápež Gregor VII. povinnosť bezženstva kňazov (celibát). Nie každý bral toto nariadenie vážne…

Protipápežov dosadzovali počas schizmy katolíckej cirkvi proti úradujúcim pápežom samotní kardináli. Koncil v Pise (1409) mal ukončiť (ďalší) rozkol. Dvoch pápežov, Gregora XII. z Ríma a Benedikta XIII. z Avignonu, zosadili a za najvyššieho pastiera katolíckej cirkvi určili milánskeho arcibiskupa Petra Philargiho, ako Alexandra V.

Lenže zosadení pápeži prehlásili rozhodnutie koncilu za neplatné a vnútorná kríza západného kresťanstva pokračovala. K Rímu a Avignonu pribudlo sídlo tretieho pápeža – Pisa. Vznikol taký chaos, že sa v ňom ani Boh nevyznal…

Zdravotný stav pápeža Jána Pavla II. provokoval médiá k špekuláciam o jeho nástupcovi viac než desať rokov. Hovorilo sa tiež o tom, že by mohol odstúpiť, keby… V tom čase sa to zdalo nemožné a tak vytrval do konca.

Ján Pavol II. sa stal najmilovanejším pápežom dvadsiateho storočia spolu s Jánom XXIII. Aj o jeho zdravotnom stave sa šírili chýry. Že má rakovinu sa dozvedel až dva dni pred smrťou (1963). Nikto mu to nepovedal, pretože bol rozhodnutý v prípade vážnej choroby odstúpiť. Abdikácia pápeža znamená ohrozenie postavenia členov kúrie, sekretárov, tajomníkov…

Voľba pápeža prebieha počas zhromaždenia kardinálov v Sixtínskej kaplnke pod Michelangelovými freskami jednou z troch metód: Aklimáciou, pri ktorej kardináli zvolajú jedno meno (čo je vzácne), hlasovaním štyri krát denne, až pokiaľ jeden kandidát nezíska dvojtretinovú väčšinu alebo kompromisom na odporúčanie komisie.

28. februára 2013

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod