Čierna Hora: Neprebádaný kus Balkánu

Čierna Hora: Neprebádaný kus Balkánu
Alexandra Kavuljaková

Neveľká balkánska krajina, ktorá je zatiaľ len kandidátom na vstup do EÚ, je ideálnym miestom pre objavovanie mimoriadnej rozmanitosti prírodného a historického dedičstva.

Po dlhej ceste na Balkán si robíme ešte pred cieľovou destináciou niekoľkohodinovú prestávku v chorvátskom Dubrovníku. Na druhý deň večer sme už v Buljarici, nenápadnej čiernohorskej dedinke na pobreží, od ktorej sa okrem lacného ubytovania a priemernej pláže veľa čakať nedá. Je tu malý obchod a pár stravovacích zariadení, neupravené okolie, žiaden luxus. V Čiernej Hore na mnohých miestach cítiť, že je za európskym priemerom ešte ďaleko. My však luxus nehľadáme.

Serpentínami k symbolu národnej identity

[captionid=”attachment_3833″align=”alignright”width=”540″]AlexandraKavuljaková[/caption]

Na ďalší deň ráno smerujeme na miesto, ktoré je pre Čiernohorcov symbolom národnej identity. Úzkou cestou zdolávame desiatky serpentín a prevýšenie okolo 1500 metrov, až sa dostávame na “Svätú horu” – do Národného parku Lovćen. Naším cieľom je návšteva mauzólea na Jezerskom vrchu vo výške 1660 m n. m., kde je pochovaný vládca a básnik Peter II. Petrović Njegoš. Po zaplatení vstupného poplatku kráčame na parkovisko a odtiaľ k neďalekej reštaurácii. Nielen návšteva mauzólea, ale aj pozoruhodný výhľad na národný park a Skadarské jazero stoja za tú námahu zdolať ešte ďalších 462 schodov.

Cestou z Lovćenu sa blížime k trochu zabudnutému bývalému hlavnému mestu Černej Hory – Cetinje. Svoju dôležitú pozíciu v krajine stratilo už dávno, no z kultúrno-historického hľadiska je významnejšie a ponúka oveľa viac ako súčasné hlavné mesto Podgorica. Dôležité múzeá, kláštor, kaplnku či kráľovskú rezidenciu viažuce sa k vláde bývalých panovníkov určite ocenia nadšenci histórie, aj keď celé mesto s veľmi malým centrom pozostávajúcim len z niekoľkých ulíc a starých budov pôsobí nezaujímavo, zanedbane a trochu nudne.

Z Cetinje pokračujeme k albánskym hraniciam, aby sme si mohli vychutnať ďalšie dva nezabudnuteľné pohľady na očarujúcu čiernohorskú prírodu. Tým prvým je Rieka Crnojevića, ktorá sa kľukatí nádherným malebným prostredím v zajatí hôr. Vlieva sa do Skadarského jazera, ktoré je našou druhou zastávkou. Najväčšie jazero Balkánu pozorujeme priamo z hraničnej línie a preto vidíme jeho celú plochu, z ktorej jedna tretina spadá pod Albánsko a zvyšné dve pod Čiernu Horu. Romantický západ slnka nám vyčarí úsmev na tvári, a tak spokojne končíme náš prvý deň výletu. Je pravda, že Čierna Hora sa nemôže pýšiť dokonale rozvinutou infraštruktúrou a prvotriednymi službami v cestovnom ruchu, no môže sa pochváliť nádhernou prírodou, ktorú si vychutnáte aj preto, že sa nemusíte predierať davmi turistov.

Mestá na pobreží

[captionid=”attachment_3836″align=”alignright”width=”241″]AlexandraKavuljaková[/caption]

V južnejšej časti čiernohorského pobrežia sa nachádzajú dve zaujímavé lokality. V meste Bar, najväčšom prístave krajiny, sa oplatí navštíviť najmä jeho staré mesto ležiace na úpätí hory Rumija – Stari Bar. Tvoria ho hradby z 11. storočia, ktoré boli zdevastované výbuchmi v muničných skladoch a zemetrasením, no časť z nich už bola zrekonštruovaná. K samotným hradbám vedie strmá vydláždená cesta, ktorou nás sprevádzajú farebné domčeky, malé obchodíky, kaviarne a reštaurácie v tradičnom moslimskom štýle. Najjužnejším mestom Čiernej Hory je Ulcinj, v ktorom až 90 % obyvateľov tvoria Albánci. V tomto meste to naozaj žije. Prechádzka rušným centrom s divokou premávkou, najrôznejšimi obchodmi a budovami nás privádza až k mestskej pláži. Tá je súčasťou Velikej Plaže, ktorá je pokrytá jemným pieskom a je určite tou najkrajšou plážou v Čiernej Hore. Je dlhá takmer 13 kilometrov a tiahne sa južne od mesta až po rieku Bojana na hranici s Albánskom. V jej blízkosti sa nachádza ostrov Ada, kde si na svoje prídu všetci nudisti.

Oveľa pokojnejšia atmosféra oproti Ulcinju vládne v Kotore, ktorého staré mesto dodnes obklopujú vysoké hradby s dĺžkou 4,5 kilometra. Prechádzame úzkymi tienistými uličkami históriou dýchajúceho mesta zapísaného medzi lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, sú pre nás únikom pred rozžeraveným slnkom. Horúce poludnie si spríjemňujeme na terase malej reštaurácie s veľmi milou a priateľskou obsluhou, kde ochutnávame vynikajúce čiernohorské pivo Nikšićko a typickú placku Pljeskavica. Mestská pláž nie je ničím výnimočným, preto sa viac oplatí prezrieť si historickú časť mesta a nakúpiť zopár suvenírov v malých obchodíkoch. Kotorský záliv (Boka Kotorska) je najhlbším fjordom Jadranu, a hoci sa Kotor nachádza na jeho úplnom okraji, určite je jedným z jeho najpôsobivejších miest.

[captionid=”attachment_3838″align=”alignnone”width=”610″]AlexandraKavuljaková[/caption]

Spoznávanie pobrežných miest Čiernej Hory by nebolo úplné, keby sme vynechali turisticky atraktívnu Budvu, ktorej červené strechy pri pohľade zhora pripomínajú chorvátsky Dubrovník. Úrovňou cestovného ruchu prevyšuje väčšinu čiernohorských miest, pretože jej nádherné pláže a jedinečné historické centrum v kombinácii s výhodnou polohou vytvárajú dokonalé podmienky pre príjemný oddych. Cez centrum mesta sa dostávame k pobrežiu a pevnosti Citadela, odkiaľ je zaujímavý pohľad na Budvu, ale aj neďaleký ostrov Sveti Nikola. Veľmi živým miestom je aj prístav a jeho okolie nám napovedá, že sa oplatí prísť aj v noci. A máme sme pravdu. Z barov sa ozýva hlasná hudba a veselo je aj v uliciach, kde sa bez váhania pridávame k davom zabávajúcich sa ľudí.

Objavovanie pobrežia zakončujeme presne na takom mieste, ktoré si zaslúži byť čerešničkou na torte. Je ním skalnatý ostrov Sveti Stefan, destinácia svetoznámych celebrít a ľudí, ktorí za pobyt v čiernohorskom luxuse neváhajú zaplatiť tisíce eur. Najzaujímavejší je fakt, že o celý hotelový komplex sa starajú indonézski investori. Ostrov je s pevninovou spojený len úzkou piesočnou šijou. Aj samotný vstup naň je pre zvedavých turistov spoplatnený nemalou sumou a navyše sa tam nedostanete kedykoľvek. Ani my nemáme to šťastie, preto ostávame na peknej piesočnej pláži priľahlého mesta Miločer.

Krásy vnútrozemia

[captionid=”attachment_3840″align=”alignright”width=”241″]AlexandraKavuljaková[/caption]

Cesta do vnútrozemia krajiny cez desiatky serpentín a tunelov, ako aj úzke cesty a rôzne prevýšenia sa zdá byť náročná, no nenechávame sa odradiť a vydávame sa smerom k Národnému parku Durmitor, ktorý je oblasťou najväčšieho pohoria Čiernej Hory. Crno Jezero je bodom, kde začínajú všetky turistické trasy. Tou najmenej náročnou je práve prechádzka okolo jazera, tí zdatnejší si môžu trúfnuť na najvyššiu horu – Bobotov Kuk s výškou 2522 m n.m. My volíme tú najpríjemnejšiu alternatívu a požičiavame si čln, z ktorého ponárame ruky do priezračného tyrkysového jazera obklopeného kopcami.

Len málokto by povedal, že práve v Čiernej Hore sa nachádza najdlhší a najhlbší kaňon Európy a druhý najdlhší na svete. Priepasť Tara je hlboká 1600 metrov a preteká ňou rovnomenná rieka s dĺžkou 83 kilometrov. Fakt, že je svetovým prírodným dedičstvom UNESCO, nás vôbec neprekvapuje. S údivom obdivujeme farebnú scenériu kaňonu a pri pohľade z mosta ticho závidíme raftujúcim dobrodruhom. Toto je náš posledný deň cestovania po krajine, takže rafting aj dlhšie túry pohorím Durmitor musíme odložiť na ďalšiu návštevu Čiernej Hory, ktorá je, zdá sa, miestom mnohých neobjavených krás.

7. septembra 2012

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Alexandra Kavuljaková