Nemecké Bavorsko nie je len krajom nádherných hôr, údolí, výstavných dedín či miest pretkaných architektonickými skvostami. Leží tu aj tretie najväčšie nemecké jazero Chiemsee, ktorému domáci nepovedia inak, než Bavorské more.
Vstupná brána k jazeru
Južné Bavorsko môže mnohým pre svoj zjav evokovať príklad raja. Milovníci prírody sa nebudú vedieť nabažiť nádherných hôr, dotyku Álp a desiatok kilometrov turistických chodníčkov vedúcich cez lesy, údolia či malebné dedinky. Bavorsko bolo vždy iné než zvyšok Nemecka a každý, kto prechádza jeho mestami, si to po čase uvedomí. Nielen mestá a dediny ho robia zaujímavým, vo svojich útrobách ukrýva povestné Bavorské more – prezývka, za ktorou sa skrýva obľúbené jazero Chiemsee. Nielenže je po Bodamskom jazere a jazere Müritz tretím najväčším jazerom krajiny, no preslávili ho aj jeho ostrovy, na ktorých dodnes žije odkaz romantického kráľa Ľudovíta II. Bavorského. Poloha Chiemsee je viac než skvelá, pretože leží medzi bavorským Rosenheimom, rakúskym Salzburgom a ani známy Mníchov odtiaľto nie je ďaleko. Turizmus je v Bavorsku rozvinutý perfektne, a preto každého k jazeru pohodlne dovedú značky či dokonca autobusové a vlakové linky. Hlavným strediskom Chiemsee je mestečko Prien am Chiemsee, ktoré, ako názov napovedá, leží na brehu „bavorského mora“. Hoci má Prien am Chiemsee keltské korene, mesto tu založili až neskôr v priebehu 12.storočia. Turisti, ktorí sem zavítajú, limitujú svoju návštevu na prechádzku zo stanice k prístavu a len občas nazrú do starého centra. Prien nie je veľký, no človek tu precíti povestný bavorský nádych vďaka tradičným domom, reštauráciám a hlavnému námestiu, ktorému dominuje kostol Mariä Himelfahrt so zašpicatenou vežou. Vedľa stojaca kaplnka si na sebe nosí typickú, cibuľovitú kupolu, akú nájdeme v mnohých bavorských dedinách. Na brehu jazera stojí prístav niekedy označovaný aj ako Prien/Stock, odkiaľ plávajú lode na dvojicu ostrovov. V skutočnosti má Chiemsee ostrovy až tri, no ten najmenší a najmenej známy Krautinsel je neobývaný. K prístavu dokonca kedysi viedla starobylá železnica s otvorenými vagónmi. Ľudia ju tu poznali už koncom 19.storočia a hoci nemala ani 2 kilometre, hneď sa stala obľúbenou atrakciou. Jej hviezda síce pomaly zhasla, no jej fanúšikovia ju udržali pri živote a aj dnes sa ňou turisti môžu z nostalgie odviezť.
Vodné športy aj pokoj na hladine
Prístav, odkiaľ plávajú lode na Chiemsee, je pomerne rušným miestom, hoci nie je veľký. Tu kotvia veľké výletné lode, no neďaleko odtiaľto zasahujú do jazera drevené móla, vedľa ktorých sú „opreté“ plachetnice či menšie člny. Keďže Chiemsee vytvorili pred tisíckami rokov roztopené ľadovce, ľudia sa sem nechodia priveľmi kúpať. Obľúbené sú tu však vodné športy, najmä windsurfing. Vďaka okolitým kopcom tu pomerne často fúka, a preto sú tu podmienky priam ideálne. Windsurfisti brázdia hladinu akoby tu ani nebola voda, ale rýchlostná cesta a dopĺňajú ich všadeprítomné plachetnice s pevne napnutými plachtami. V diaľke sa rysujú siluety dvoch najznámejších ostrovov Herrenchiemsee so svojim kráľovským palácom a Frauenchiemsee so zaujímavým kláštorom. Loď sa pohne, romanticky zatrúbi po vzore starých parníkov a keď uvoľní miesto na móle, ďalšia tu zaparkuje, aby vyložila ľudí. Lode robia po jazere okruhy, a tak si môže každý naplánovať bez problémov okruh po ostrovoch, pretože najprv zastaví na Herrenchiemsee, potom sa preplaví na Frauenchiemsee a až odtiaľ sa vracia nazad na pevninu. Na lodi je chladno a fúka ostrý vietor, mnohí sa preto utiahli dovnútra a z kabíny spokojne sledujú rozvlnenú hladinu. Popíjajú čaj, kávu, niektorí dokonca stihnú aj kvasnicové pivo a tešia sa z pohody, ktorá na Chiemsee vládne takmer celoročne.
Bavorské Versailles ukryté v lese
Najväčším ostrovom a zároveň najväčším lákadlom celého „bavorského mora“ je ostrov Herrenchiemsee, teda Ostrov mužov. Z vodnej hladiny sa javí len ako ostrov posiaty hustým lesom, no v skutočnosti ten les ukrýva klenot v podobe nádherného zámku, ktorý tu nechal postaviť Ľudovít II. Bavorský. Vstúpil do dejín nielen svojimi zámkami, ale aj neslávnym koncom, kedy sa utopil zhodou okolností tiež v jazere, no nie v Chiemsee, ale v jazere Starnberg. Za svoj život nechal postaviť rozprávkový zámok Neuschwanstein, Hohenschwangau či Linderhof, ale v roku 1873 si kúpil ostrov Herrenchiemse a rozhodol sa, že tu vybuduje „bavorské Versailles“. Z prístavu stúpa jemný pahorok a lesná cestička sa rozbieha pomedzi stromy. Mnohí kráčajú a vychutnávajú si nádych krajiny, ale niektorí turisti sa nechali zlákať na odvoz konskou drožkou. Dva kone ťahajú veľký vozík, do ktorého si nastúpilo asi tucet ľudí a priestorom sa ozývajú ich kopytá. Po pár minútach sa odrazu stromy rozostúpia do monumentálneho nádvoria a objaví sa fasáda obrovského paláca, ktorý mal napodobniť slávny francúzsky Versailles. Ten, kto Versailles navštívil a uchováva si jeho obraz v pamäti, uznanlivo pokýva hlavou, že sa im bavorský palác celkom vydaril. Upravený park s vysadenými kvetmi a zastrihnutými stromčekmi vedie k fontáne posiatej postavičkami korytnačiek a žiab s pootvorenými papuľami. Vždy keď fontánu pustia, zvieratám sa naplnia ústa a prúd vody strieka do okolia. O úroveň vyššie stoja ďalšie, ešte honosnejšie fontány. Nekúpu sa v nich len zvieratá, ale aj obnažené staroveké božstvá mlčky sledujúce dianie pred palácom. Zo všetkých strán strieka naokolo voda, až má človek pocit, že sa neocitol v bavorskom kráľovstve, ale vodnom. Dav ľudí mizne za obrovskými dverami paláca a čaká na prehliadku s profesionálnym sprievodcom. Aj napriek dokonalej fasáde je palác nedokončeným dielom, hoci tento fakt návštevníkovi pri prvom pohľade ujde. Po tom, ako sa v nešťastnom roku 1886 Ľudovít II. Bavorský utopil, sa štátna pokladnica vyprázdňovala natoľko, že si nemohla dovoliť financovať nákladnú výstavbu panovníckeho sídla. Dodnes sa hovorí, že takmer 50 miestností obrovského kolosu nie je dokončených a otázkou zostáva, či sa svojho dokončenia vôbec niekedy dočkajú. Ani všetky dokončené miestnosti nie sú prístupné pre návštevníkov, pretože tu má svoje sídlo aj pobočka bavorského ministerstva financií. Ľudovít nechcel, aby sa len výzor paláca podobal francúzskej ikone, ale rozhodol sa, že sídlo francúzskych kráľov bude pripomínať aj interiér. Poslal svojich architektov a dizajnérov na výlet do Versailles, aby na vlastné oči videli to, ako má palác na Herrenchiemsee vyzerať. Kto sa ponorí do prechádzky palácom, toho miestnosti očaria aj dnes, no najpozoruhodnejšou sálou je Zrkadlová sieň plná lustrov, skla, svetla a zrkadiel. V palácových záhradách by sa dalo prechádzkami pokojne stráviť aj niekoľko hodín. Jedna lúka dokonca patrí srnkám a danielom, ktoré tu žijú a svojim pobehovaním dotvárajú atmosféru celého kráľovského ostrova.
Kláštor nad ostrovom s chuťou likéru
Len pár minút plavby z väčšieho ostrova Herrenchiemsee leží ostrov Frauenchiemsee. Kým prvý je podľa názvu „mužským“, druhý musí patriť zákonite ženám, a preto sa volá „Ženský ostrov“. Silueta ostrova levituje nad vodnou hladinou a už na prvý pohľad je ostrov neskutočne malý. Je rovný ako placka a medzi korunami stromov vytŕča cibuľovitá kupola významného kláštora. Prístav je taký maličký, že z neho stačí spraviť pár krokov a kláštor sa rozprestrie pod nohami. Autá tu na Frauenchiemsee nechodia, tak si človek užije čistý vzduch a pokoj príznačný pre takéto miesta. Niekoľko domov a reštaurácia sa usadili na nábreží. Po obhliadke kláštora si sem chodia ľudia sadnúť na obed alebo vypiť svoj pollitrák kvasnicového piva, kým čakajú na svoju loď. Čas obeda už pritiahol niekoľkých turistov a vôňa grilovaného mäsa sa nebezpečne šíri uličkami ostrova. Nečudo, že je benediktínsky kláštor najväčšou budovou ostrova, no nielen to, pretože sa o ňom hovorí aj ako o historickom poklade. Prvý kláštor tu už na sklonku 8.storočia postavil bavorské knieža Tassilo III., a hoci sa nám nezachoval vo svojej pôvodnej podobe, dnešný kláštor je stále historický, pretože pochádza z 11.storočia. Aj ten však prešiel niekoľkými rekonštrukciami a keď sa kláštor dostal v roku 1836 do rúk kráľovi Ľudovítovi I. Bavorskému, ten sa rozhodol, že tu budú mníšky poskytovať vzdelanie ženám. Tradícia tu pokračovala pomerne dlho a hoci časy, kedy mníšky vyučovali mladé ženy už pominuli, stále ich tu niekoľko v kláštore žije. Zblízka sa kláštorná veža nezdá tak obrovská, ako tomu bolo pri pohľade z lode, no je mohutná a široká, akoby jej inšpiráciu hľadali v nejakom bastióne. Kláštorne záhrady sú perfektne upravené, bez jedinej smietky či nezastrihnutého kríku. Nemecká dokonalosť sa musí prejaviť aj tu. Nádvorie osviežuje socha a hoci sa môže zdať, že kláštor je len veža s priľahlou budovou, nie je to celkom tak, pretože ho tvorí celý komplex. Nielen história a architektúra kláštora sú lákadlom ostrovčeka Frauenchiemsee, ale aj likér, ktorý tu dodnes mníšky pripravujú. Nájdete ho tu pod názvom Kloster Liquor a môžete si vybrať či chcete jeho sladkú variantu, horkú alebo podfarbenú chuťou lesných plodov. V kronikách sa spomína, že už v 13.storočí tu existovala záhrada plná byliniek, z ktorých pripravovali lieky a po znovuotvorení kláštora v 19.storočí sa nadviazalo na starú tradíciu. Dvojdecovú fľaštičku vám v obchode mníšky predajú za 4-5 eur, podľa typu a kvality likéru. Sladký suvenír sa tak stane veľmi príjemnou bodkou za návštevou ostrova.