Chiang Mai: Exotika thajských chrámov

Chiang Mai: Exotika thajských chrámov
Tomáš Kubuš

Severné Thajsko je diametrálne odlišné od juhu krajiny. Jeho hlavným strediskom je príťažlivé mesto Chiang Mai, v ktorom sa miešajú exotické chrámové stavby s nočnými trhmi a skvelá kuchyňa s príjemnými ľuďmi.

Traja králi

Ak by Thajsko nemalo svoje „anjelské mesto“ Bangkok, dalo by sa s určitosťou povedať, že by „žezlo“ hlavného mesta patrilo Chiang Mai. Dnes je druhým najväčším mestom v krajine, no atmosféru, akou sa môžu popýšiť jeho ulice, by sme inde hľadali márne.

Chiang Mai: Exotika thajských chrámov
Tomáš Kubuš
Hoci má Chiang Mai viac než 150-tisíc obyvateľov, pôsobí ako oáza pokoja vhodená do severného Thajska, ktoré sa vyznačuje svojimi kopcami, krásnou prírodou a úžasnou chrámovou architektúrou. Srdcom mesta sú staré štvrte plné chrámov, okolo ktorých za posledné roky vyrástli nové časti plné obytných blokov. To, že človek vstúpil do starého mesta, si všimne už pri prvých krokoch. Staré fasády domov spolu súťažia v kráse a takmer na konci každej ulice vyrastie zašpicatená strieška chrámu. Z rozľahlého námestia Anuswari Sam Kasat sa na jeho konci vynára monumentálny pomník ozdobený troma postavami – thajsko-laoskými králmi. Sochár ich zachytil v rozhovore a hoci sa môže zdať, že ide len o chladný monument, nie je to celkom tak. V priebehu stáročí sa premenil na dôležitú svätyňu, kam chodia miestni s rôznymi obetnými darmi. Pod sochami kľačí dvojica mladých žien s lotosovými kvetmi v ruke. Chvíľku ich držia pred sebou a napokon ich položia na kamenný oltár medzi ostatné. Vzduch vonia po ťažkej vôni vonných tyčiniek, no stačí sa vzdialiť a ich aróma sa rozplynie. Neďaleko badať zvýšenú pozornosť domácich, ale aj zahraničných turistov. Tí si Chiang Mai pre jeho krásy zamilovali a dokonca sa o meste lichotivo hovorí ako o thajskom drahokame. Z ulice začne vyrastať zašpicatená strecha chrámu Wat Pan Thao. Slovíčko „wat“ označuje v thajčine „chrám“, a tak patrí medzi prvé slová, ktoré sa návštevníci naučia. Hoci by sa mohlo zdať, že každý chrám bude rovnaký, nie je tomu tak. Wat Pan Thao má svoje telo vykladané tíkovým drevom. Patrí k najstarším v meste a kedysi dokonca nosil označenie „kráľovský“. Vnútri sedí zlatý Budha a pod ním sa niekoľko domácich potichu zhovára.

Chiang Mai: Exotika thajských chrámov
Tomáš Kubuš

Komplex plný prekvapení

Chiang Mai: Exotika thajských chrámov
Tomáš Kubuš
Ulice mesta Chiang Mai pozvoľna ožívajú. Nie je žiadnym prekvapením, že thajské mestá sú najrušnejšie večer a po zotmení. Do západu slnka zostávajú dve hodiny, no už nie je cítiť horúčavu, a tak sa zvýši počet motoriek, hlučných tuk tukov a sem-tam sa cestou preženie aj červený songthaew slúžiaci ako hromadný taxík. Pod stromami v tieni stojí niekoľko predavačov. Jedni predávajú nakrájané prúžky manga, ananásu, papáje či melóna a ostatní zase na grile otáčajú malé kúsky bravčového mäsa v sladkej a pikantnej marináde. Chrámový komplex Wat Chedi Luang je práve poobede najkrajší. Moderne vyzerajúci chrám ohromí svojou fasádou. Je tak jemne a precízne zdobená, že pripomína tkaný koberec plný najmenších detailov. Vchod strážia dvaja nágovia – obrovské hady objavujúce sa v thajskom hrdinskom epose Rámakien, ktorý sa nechal inšpirovať indickou Rámajanou. Výjavy z eposu zdobia napríklad aj Kráľovský palác v Bangkoku, no aj tu sa sem-tam objavia. Interiér ohromí svojou farebnosťou, pretože zo stropu visia snáď tisíce papierov s obrázkami zvierat. Predstavujú čínsky horoskop a Thajčania tu do mištičiek pri svojom znamení hádžu peniaze, aby sa šťastena naklonila na ich stranu. Je krásne byť tu a pozorovať ľudí okolo seba. Ako prichádzajú, sadnú si na koberec, hľadajú po stenách fresky a napokon sa poklonia Budhovi, ktorý všetko z diaľky sleduje. Každý, kto sa tu ocitne, kráča s pootvorenými ústami a nevie sa vynadívať na všetky tie splývajúce a trblietajúce sa farby. Pod vysokým stromom sa nachádza Mestská svätyňa, ktorá svojimi stenami chráni kamenný pilier, okolo ktorého malo vyrásť mesto. Svätyňa má rozprávkové črty a je plná špicatých striešok. Aj keby sa mohlo zdať, že tieto dve miesta naplnili zaujímavý komplex, nie je tomu tak, pretože tou najdôležitejšou stavbou je starobylo vyzerajú kamenná stúpa. Patrí jej celé námestie a pohľad na ňu rozpúta fantáziu starých časov, kedy Thajsko nosilo meno Siam a voňalo nepoznanými diaľkami. Stúpu postavili v roku 1441 a mala byť najväčšou stavbou celého kráľovstva Lanna. Stavba vo svojej pôvodnej podobe neprežila, pretože sa tadiaľto prehnalo nielen zemetrasenie, ale aj armády barmských bojovníkov. Stúpa stojí na kamennom podstavci a na prvý pohľad vyzerá, ako by niekto vzal obrovský meč a odťal jej kus strechy. Vysoké schodiská vedú až hore, no dnes sa po nich už nekráča. Terasy zdobia slony a vo výklenkoch sa občas zalesknú sochy sediacich Budhov. Kedysi tu bola ukrytá nesmierne vzácna soška Smaragdového Budhu, no dnes jej patrí areál Kráľovského paláca v Bangkoku. Stala sa symbolom celého kráľovstva a hovorí sa, že v Thajsku by sme nenašli vzácnejšieho Budhu.

Chiang Mai: Exotika thajských chrámov

Noc patrí trhovisku

Chiang Mai: Exotika thajských chrámov
Tomáš Kubuš
Jedno z hlavných námestí Chiang Mai ovládla hudba, tanec a spev. Koná sa tu festival ázijských krajín a každý juhoázijský štát obsadil jeden stánok, aby v ňom pripravil svoje tradičné jedlá. Vonia to tu ako v najlepšej reštaurácii sveta a každý krok predstavuje iný kulinársky zážitok. Chiang Mai jednoducho vie, ako prilákať turistov a často sa stane, že človek si tu naplánoval jeden deň, no nakoniec podľahne mestu a strávi tu tri či štyrikrát viac času. Za starým mestom sa dvíha tradičná brána Čínskeho mesta a ulicu pokryje stará patina premiešaná so špinou a nahádzanými škatuľami. Dvojposchodové domy už vystriedali nejednu generáciu a za výkladmi sa skrýva všetko – od kuchynských spotrebičov cez údené kačice až po hriešne drahé zlaté šperky. Ulica sa náhle skončí pri jednom z mestských kanálov a celý priestor pohltil nočný trh. Thajské mestá sú známe svojimi trhoviskami, ktoré žijú prakticky bez prestávky svoj vlastný život. Niektoré ožívajú v nedeľu, iné len večer po zotmení, a tak má každý možnosť vybrať si, kam zavíta. Obchodníci sedia na svojich stoličkách pred pultami obloženými kvetmi a ovocím. Kvety tu nepredávajú ako u nás, ale natrhané na lupene a ponapichované na šnúrkach, ktoré budhisti radi a často nosia do chrámov k Budhovi. Mladé dievčatá sa usmievajú, štebotajú medzi sebou a rozosmiatymi očami si premeriavajú turistov. Na celej ulici je snáď milión kvetov. Nepredávajú sa však len tie. Medzi obľúbené miesta patria predajne zeleniny, ovocia či grilovaných dobrôt. Pohľad padne na ručné robené výrobky od praktických tašiek, cez kabelky až po vyšívané kapsičky. Mnohé veci na sebe nosia tradičné vzory kmeňov, ktoré žijú v národných parkoch v okolí mesta. Zo všetkých strán bzučia motorky a kde tu treba uskočiť pred rozbehnutým tuk tukom, ale všetko to dodáva scénke pocit exotiky. V noci je veľa chrámov vysvietených, a tak ich kontúry krásne kontrastujú s okolím. Život však neutícha, práve naopak. Bary sa zaplnia turistami, ktorí sa tu premiešajú s domácimi a z mnohých sa ozýva živá hudba. Reagge sa mieša s thajskými piesňami a napokon sa odniekiaľ ozvú tóny starých piesní, ktoré každý pozná. To je presne tá pohoda, ktorá dokáže do mesta priťahovať ľudí a pripútať si ich k sebe.

Pod zlatou stúpou

Chiang Mai: Exotika thajských chrámov
Tomáš Kubuš
Ulicami Chiang Maiu sa neustále premávajú tuk tukári – šoféri malých strojov pripomínajúcich splynutie auta a motorky – a ponúkajú sa chodcom. Ak zavetria turistu, tak samozrejme majú v talóne niekoľko výletných cieľov. Aj napriek tomu, že človek už v meste videl viacero chrámov, oplatí sa odviezť sa tuk tukom k chrámu zvanému Wat Suan Dok. Leží pár kilometrov za mestom, no človek sa ocitne v krásnom svete ticha a pokoja. Predtým sa však musí predrať chaotickou dopravou, kde sa klaksón používa rovnako intenzívne ako brzda a plyn. Chrámový komplex je najkrajší pri západe slnka, pretože vtedy najlepšie vyniknú jeho snehobiele steny a zlatá stúpa. Založil ho kráľ Kue Na ešte v 14.storočí, no zjavne prešiel nedávnou rekonštrukciou. Nie je tu takmer nikto, len zopár budhistov sedí na koberci v modernej svätyni. Zopár mužov sa natiahlo v parku do tieňa na trávu a dvaja mladí mnísi v oranžových rúchach miznú za dverami domu, v ktorom sídli významná budhistická univerzita. Nedolieha sem ani ruch ulice, a tak človek počuje hlas vtákov stratených v korunách stromov. Dominantou komplexu je pozlátená, 48 metrov vysoká stúpa, ktorá v sebe ukrýva Budhovu relikviu. Z každej svetovej strany k nej vedie schodisko ozdobené sedemhlavými nágmi a jej zlatá kupola odráža slnko priamo do očí. V tesnej blízkosti vyrástli aj menšie stúpy, no tie sú bez pozlátka. Krásu miesta dotvára aj chrám posiaty zlatými reliéfmi znázorňujúcimi rastlinné motívy. Človek cíti energiu celého miesta a pokoj sa mu dostane do celého tela. Tuk tuk sa opäť vrhne do víru dopravy a za necelú polhodinku je nazad v rušnom centre. Najlepšiu bodku za dňom môže návštevník spraviť v jednej z nespočetných thajských reštaurácii. Dať si výbornú polievku tom yam s veľkými kúskami kreviet, papájový šalát som tam, zelené kari s ryžou, z ktorého budú z úst šľahať plamene a zakončiť to dezertom z manga a sladkej ryže. Thajsko je krajina, ktorú bude človek milovať všetkými zmyslami.

13. júna 2014

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Tomáš Kubuš