Rozvalina so zvyškami niekoľkých budov prerastených zeleňou. Kdesi za dedinou v lese už len kamene a rozpadnuté steny. Malebný doplnok malokarpatskej krajiny, ktorý burcuje fantáziu. Čo všetko sa tu dialo? Prečo bolo nejaké opevnenie práve tu, kde je teraz les? Hrad Dobrá Voda je tajomné miesto.
Výlet nad dedinu Dobrá Voda k rovnomennému hradu začína na konečnej autobusu. Odtiaľ sa treba vybrať rovno na cintorín. Potom krížom medzi hroby, okolo pomníka kňazovi, spisovateľovi, básnikovi a národnému buditeľovi Jánovi Hollému až k druhej bránke. Zatvárajte za sebou. Miestni nemajú radi, keď po turistoch zostávajú brány otvorené. Ďalšia cesta je veľmi jednoduchá. Stále po jasne „hlavnej“ cestičke, nikam neodbočovať, až na hrad.
Cintorín a mravenisko
Ak predsa len na chvíľu zídete z cesty, najvhodnejšie miesto na to je pri zničenom židovskom cintoríne vľavo od cesty. Zostalo z neho už len niekoľko náhrobných kameňov. Naozaj zopár ich ešte ako-tak stojí. Pohľad na ne pripomína výjav z vymysleného filmu o čarodejníkoch či z menej desivého hororu.
Na druhej strane, takmer oproti cintorínu je medzi stromami obrovské mravenisko. Jasne ho vidno, netreba ho hľadať. Na malokarpatské podmienky je tento mega domov mravcov unikátom.
Poklad Templárov?
Po prechode čímsi, ako úzky vápencový kaňon sme konečne uprostred dráždivej histórie. Zrúcanina gotického hradu stála na mieste staršieho hradiska v blízkosti známej obchodnej Českej cesty.
Býval to strážny hrad, z ktorého miestni páni kontrolovali okolitý pohyb. Samozrejme, že hlavnú úlohu hrali najmä majetky a napĺňanie truhlíc. Hovorí sa, že aj tu by mohol byť ukrytý jeden z pokladov Templárov. Možno je to len kohosi výmysel, ale znie to dobre. Hrad Dobrá Voda tiež priťahuje nelegálnych hľadačov pokladov s detektormi kovov alebo bez nich.
Strážnici a väzni
Miestny názov: Dobrá Voda, má pôvod v početných okolitých prameňoch. Piť teda bolo čo, aj keď vojakov asi viac zaujímala miestna pálenka a víno…
Hrad bol pôvodne majetkom kráľa. Koncom 14. storočia už patril Stiborovi zo Stiboríc, neskôr rodu Országhovcov. Poslednou vážnou prestavbou prešiel koncom 16. storočia. Jeho úprava mu zabezpečila väčšiu nezraniteľnosť. Lenže, agresívne povstanie Františka II. Rákocziho ho neušetrilo. To bol začiatok jeho konca.
Napriek tomu, že ho opravili, v roku 1762 vyhorel. Potom už dosluhoval iba ako väzenie pre poddaných. Na zrúcaninu sa začal meniť začiatkom 19. storočia, spolu s ostatnými hradiskami na Slovensku. Ich význam sa časom vytratil.
Dve stoja
Medzi ruinami ste približne 320 metrov nad morom. Z hradu sa zachovali zvyšky dvoch veží, obvodové múry i delová bašta. Z troch bášt dolného hradu dve ešte existujú a zachovali sa základy hospodárskych budov v blízkosti vstupnej brány.
Pri návrate na konečnú autobusu si všimnite kamenný kríž, ktorý v minulosti pred vstupnou bránou do hradu.