Byť bohatým nie je kto vie čo

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Byť bohatým nie je kto vie čo
Mať sa ako Švajčiari nie je kto vie čo. Až na tie peniaze... Kde sú tie časy, keď sme sa mali stať akýmsi druhým európskym Švajčiarskom? Aspoň na bilbordoch a v sľuboch politikov. Vladimír Kampf

Mať sa ako Švajčiari nie je kto vie čo. Až na tie peniaze… Kde sú tie časy, keď sme sa mali stať akýmsi druhým európskym Švajčiarskom? Aspoň na bilbordoch a v sľuboch politikov.

Nie len u nás, ale aj v iných krajinách niekdajšieho socialistického bloku sľubovali ľuďom Švajčiarsko.

Bazilej je tretie najväčšie mesto vo Švajčiarsku. Vyrástlo na hraniciach troch krajín, Švajčiarska, Nemecka a Francúzska. Historické centrum mesta je považované za jedno z najzachovalejších a najatraktívnejších v Európe. Tunajší Švajčiari boli vždy nad ostatnými susedmi, ktorí k nim chodievali pracovať.

Aj Bazilej, ako všetky západoeurópske mestá, sa mení. Tmavne najmä farba pokožky jeho obyvateľov. Ešte pred nedávnom tu boli cudzinci len sezónni robotníci a niekoľko prisťahovalcov z Talianska a Španielska. Švajčiari sa na nich pozerali zhora. Je to horský národ v betónových stavbách. Ich mentalita je naozaj zabetónovaná. Ani o výhodách vstupu do Európskej únie nechcú počuť. Ich franky sú asi večné. Slinky sa ne zbiehali už kdekomu.

Pragmatickí suchári

V tejto malej krajine Švajčiarov žijú ľudia sami pre seba. Potrpia si na ducha jednotlivých kantónov. Nielen, že žijú v malej krajine, ale ešte aj tú si dokážu rozkúskovať na kantóny a na ďalšiu kopu vlastných nepísaných kantónikov.

Dnes sa však aj Švajčiarsko stáva multikultúrnym, prišli Turci, Afričania, Tamilovia zo Srí Lanky, národy bývalej Juhoslávie, Čečenci…

Amerikanizácia pomohla Švajčiarom k srdečnosti. Vďaka mladým ľuďom sa svet stáva gombičkou a všetko je aj tu zrazu ízy.

Slovenská povaha je veselá. Dokážeme sa baviť aj na funuse a na vlastnom nešťastí. To Švajčiari nedokážu. Vraj, aj Nemci sú od nich vtipnejší. A to už je čo povedať!

Byť bohatým nie je kto vie čo
Mať sa ako Švajčiari nie je kto vie čo. Až na tie peniaze... Kde sú tie časy, keď sme sa mali stať akýmsi druhým európskym Švajčiarskom? Aspoň na bilbordoch a v sľuboch politikov. Vladimír Kampf

Švajčiari žijú v materiálnom svete a striktnom pragmatizme. To, že majú vo všetkom poriadok, je výsledkom ich povahy. Už výchova detí nespočíva v ničom, podľa nás, zábavnom, ale neustálom usmerňovaní.

Nepochopení

Našincovi v Švajčiarsku chýba spolupatričnosť. Nemajú ani štipku pochopenia pre porušovanie pravidiel. Ľudia tu nepoznajú napríklad výnimky alebo malé prehrešky. Ak je niečo zakázané, je to nemenné! Predpisy sa musia dodržiavať. Inak sa nedá. Tabuľa zákazu vstupu roduverného Švajčiara nepustí ďalej, aj keby porušením tohto zákazu o nič nešlo.

Striktné plánovanie je ďalšou povahovou črtou národa, ktorého výhody a životná úroveň sú pre nás v idealistickom nedohľadne.

V Švajčiarsku nikomu nepríde nerozumné, keď si majiteľ vidieckeho kvetinového poľa postaví k ceste stoličku s nádobou a cenovku. Kto chce, si pokojne natrhá kvetov koľko chce, a do nádoby vloží požadované množstvo peňazí…

Švajčiarske nie na Slovensku nikto nechápe, tak isto, ako Švajčiar nikdy nepochopí, prečo ho neustále ponúkame jedlom a pijatikou, keď už predsa sto krát povedal nie!

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia