Belgický Gent: Vo flámskom stredoveku

Belgický Gent: Vo flámskom stredoveku
Tomáš Kubuš

Belgicko je známe vďaka mnohým historickým mestám, no ľudia sa dodnes nevedia dohodnúť, či sú krajším miestom Bruggy alebo práve Gent. Flámsky Gent si vás podmaní svojou stredovekou atmosférou, vďaka ktorej sa cestovanie v čase stáva skutočnosťou.

Pod hodinovou vežou

Belgický Gent: Vo flámskom stredoveku
Tomáš Kubuš
Vďaka prepracovanej železničnej sieti v celom Beneluxe nie je v Belgicku prakticky nič ďaleko. Z Bruselu, hlavného mesta, stačí prejsť necelých 60 kilometrov a človek sa odrazu ocitne v úplne inom svete. Aj Brusel má svoje pamiatky a nádych histórie, ale s flámskym Gentom sa nemôže len porovnávať. Železničná stanica Sint-Pieters patrí k najrušnejším staniciam krajiny a ukrýva v sebe úžasnú patinu histórie. Má viac než 130 rokov a z diaľky pripomína skôr palác ako vstupnú bránu do mesta, ktorým sa denne premelú tisíce ľudí. Nad stanicou sa dvíha zaujímavá hodinová veža, ktorá v minulosti cestujúcim ukazovala, kedy odchádza vlak. Stanica je mraveniskom plným ľudí a ak sa človek zastaví, môže sledovať, ako okolo neho obteká snáď celý svet. Ten sa tu v Gente stretáva, a tak nie je problém vidieť niekoľko národností ponáhľajúcich sa ráno do práce. Stačí však pár krokov odtiaľto a na dlhej ulici tiahnucej sa pozdĺž kanála sa ruch mesta odrazu rozplynie. Tu, v aleji plnej stromov, sa objavia bežci, psičkári a študenti hľadajúci pokoj na brehu vody. Gent je svojimi kanálmi preslávený a hoci neleží pri mori, vďaka prepracovanej sieti vodných ciest ho odtiaľto dokážu na lodiach dosiahnuť. Až po chvíli, keď sa rozostúpia koruny stromov, začnú sa rysovať vežičky starého mesta a zašpicatené strechy starobylých domov. Voda je s Gentom prepletená, pretože keď sa kedysi dávno rozhodovalo, kde založia ľudia svoje mesto, vybrali si sútok riek Šelda a Leie. Tie odpradávna prinášajú život a inak tomu nie je ani dnes. Prah starého mesta označuje krásny kamenný most a nábrežie Graslei.

Najkrajšie nábrežie

Belgický Gent: Vo flámskom stredoveku
Tomáš Kubuš
Hľadať superlatívy v Gente je ťažké, pretože ich má hneď niekoľko, no ak chceme vybrať najkrajšie miesto, na pery sa nám dostane názov nábrežia Graslei, ktoré už do svojich útrob pohltilo staré mesto. Jeho centrum odtiaľto leží len pár desiatok metrov vzdušnou čiarou. Návštevník sa ocitne na dosah rieky Leie a nevie sa vynadívať na okolitú krásu. Ako by ju chceli architekti všetku sústrediť na malom kúsku mesta. Zovšadiaľ vytŕčajú menšie i väčšie prezdobené vežičky a nemým krikom sa snažia upútať pohľad. Roh nábrežia vymedzuje mohutný kostol sv.Michala a takmer priamo k nemu sa pripájajú malebné domčeky vystrihnuté zo stredovekých rytín. Práve stredovek znamenal pre celý Gent zlaté obdobie obchodného rozmachu. Historici radi porovnávajú Gent s Parížom či Londýnom, pričom stredoveký Londýn dokonca Gent predčil v počte obyvateľov. Význam mesta dokonca podčiarkol aj fakt, že sa tu v roku 1500 narodil kráľ Karol V., ktorý sa stal neskôr cisárom Svätej ríše rímskej a španielskym kráľom. Originálne domčeky na nábreží Graslei sa žiaľ nezachovali, ale začiatkom 20.storočia prešli vydarenou rekonštrukciou a preto dnes môžu opäť dýchať stredovekou atmosférou. Po lampách, ktoré večer osvetľujú nábrežie, sa ťahajú farebné muškáty a teplý deň sem vyhnal množstvo ľudí. Vždy, keď je vonku príjemne, sa malé podniky zaplnia do posledného miesta a komu sa neušlo miesto pri stole, ten si ho spraví priamo na brehu rieky a na kamennej dlažbe. Takmer na každom jednom stole stojí neodmysliteľné belgické pivo Leffe. Pivovarov je v Belgicku niekoľko a každý región má svoje obľúbené značky. Jedno sa však uprieť nedá. Belgicko je pivnou krajinou. Ponúkajú ho naozaj všade a ešte s väčšou obľubou ho pijú domáci aj turisti.

K pevnosti s nádychom Križiakov

Dláždené kamenné uličky prepletajúce sa starým mestom sú stvorené na bezcieľne potulovanie sa. Aj keď má človek cieľ, tak na neho na chvíľku zabudne a oddá sa radosti z toho, kde sa ocitol. Uličky často lemujú úzke aj mohutnejšie grachty a pre mnohé štvrte je príznačné ticho. Kamenné fasády niekoľkých poschodových domov stoja nad nábrežím a ich podobizne sa odrážajú v takmer nehybnej hladine. Po domoch sa rozliezol prenikavo zelený brečtan, no Belgičania milujú kvetinovú výzdobu natoľko, že takmer každý vchod ozdobili farebnou lúkou. Svoj vzťah ku kvetom každé dva roky demonštrujú na hlavnom námestí v Bruseli, kedy tu z kvetín vyskladajú obrovský koberec. Bez tejto živej výzdoby by stredoveké uličky Gentu pôsobili chladne. Niektorí si natreli svoje dvere i okenice pastelovými farbami a inde zase vchod ozdobili zaparkovaným bicyklom. Cesta pozdĺž rieky vedie až k pevnosti Gravensteen. Ešte v roku 1180 ju nechal postaviť knieža Filip I. Alsaský, ktorý sa zúčastnil aj križiackych výprav, kde nabral inšpiráciu na gentskú pevnosť. Vyzerá, ako by ju poskladali z dvoch hradov. Opevnenie sa dvíha neďaleko vody a až za nim stojí samotný stredoveký hrad s rozprávkovým výzorom. Až do 14. storočia slúžila pevnosť ako sídlo flámskych kniežat, ktoré odtiaľto spravovali celú oblasť. Po ich odchode sa premenila najprv na súdny dvor, neskôr na obávané väzenie, až začala chátrať a miestni obyvatelia jej zborené múry využívali ako lacný a dostupný stavebný kameň. Dnes je vnútri múzeum. Niektorí turisti neďaleko nasadnú do loďky a nechajú sa voziť po miestnych grachtoch, aby si z paluby vychutnali pohľady na stredovekú architektúru, ale koho neláka vodná cesta, ten sa vyberie ulicami do centra.

Belgický Gent: Vo flámskom stredoveku
Tomáš Kubuš

V obklopení monumentov

Belgický Gent: Vo flámskom stredoveku
Tomáš Kubuš
Pomyselným centrom celého starého Gentu je námestie Korenmarkt pozvoľna sa prelievajúce k ulici Poeljemarkt. Tu sa na malom priestore zhromaždili najdôležitejšie pamiatky celého Gentu. Vedľa seba tu stojí kostol sv.Mikuláša, vysoká zvonica aj katedrála Sint Baafs. Námestím sa poflakujú hlúčiky ľudí a niektorí z nich sa upratali do reštaurácii, ktoré na dlažbu povykladali svoje stoličky a stoly. Odtiaľ sledujú nehybné majáky minulosti. Najslávnejšou dominantou Gentu je práve kostol sv.Mikuláša. Jeho vežu vidieť už i z nábrežia Graslei, ale tu sa naplno rozvinie jeho krása. Stavať ho začali už v 13.storočí a na jeho tele sa odrazili lokálne architektonické predstavy zmiešané s gotikou. V stredoveku bol kostol najvýznamnejším svätostánkom mesta a v jeho okolí žilo veľa obchodníkov, ktorí zásobovali pulzujúce trhovisko, akým kedysi bol aj Korenmarkt. Dnes nemá punc stredovekého trhoviska, ale počas rôznych festivalov sa tu stále nahrnú stánky a miestni sa sem s turistami prídu poprechádzať. Kým zvonica sv.Mikuláša patrí medzi symboly mesta, voľne stojaca Zvonica je so svojimi 91 metrami neprehliadnuteľná. Nielenže je najvyššou zvonicou v krajine, patrí aj medzi najdôležitejšie zvonice celého Belgicka a dokonca sa dostala až na prestížny zoznam dedičstva UNESCO. V stredoveku si mnohé mestá stavali podobné zvonice, pretože nepriateľ či nebezpečenstvo mohlo prísť odkiaľkoľvek, a tak plnili funkciu strážnych veží aj pozorovateľní. Koniec celého námestia uzatvára katedrála Sint Baafs zasvätená miestnemu patrónovi svätému Bavonovi. Kým z diaľky sa podobá na Zvonicu, skutočné poklady sa ukrývajú vo vnútri. Človek tu je málokedy sám, pretože turistické skupiny sa hrnú dnu, aby si pozreli na vlastné oči jeden z najvýznamnejších obrazov flámskeho maliara Jana Van Eycka. Spolu s bratom Hubertom totiž namaľovali slávny Gentský oltár, ktorý vstúpil do dejín ako jedna z najvýraznejších stôp severnej renesancie. Na kamenné schodíky pod sochu si posadalo niekoľko ľudí. Človek tu má pocit, že domáci si vedia užívať krásy života. Pomaličky sa prechádzajú sem a tam, posedávajú vonku pri rozhovore nad pohárom piva, alebo si sadnú do parku s knihou a snívajú o inom svete, sem tam od nej odtrhnú oči a pokochajú sa krásou svojho mesta.

8. augusta 2014

Súvisiace témy:

Najčítanejšie za 24 hod

Autor: Tomáš Kubuš