Barma - krajina z iného sveta II.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Baganské pagody Foto: Ján Koščo

Muži v sukniach, ženy s cigarami a šoférske tandemy – tak sme vám predstavili Barmu v prvej časti seriálu. „Krajina z iného sveta“ však má v rukáve ešte viac prekvapení. Bankovky v netradičných hodnotách 35, 45 či 90 čatov, ktoré už žiaľ vyšli z módy, netradičné trhy na vode, budhistické pagody či najrozšírenejšia ľudová zábava – karaoke – aj to je Barma, krajina ozývajúca sa 240 jazykmi a pri tom bijúca jedným srdcom, už desaťročia márne túžiacim po slobode a základných ľudských právach.

Horské jazero Inle

Jazero Inle sa nachádza v Šánskych vrchoch a je jedno z turistických centier Barmy. Je dlhé 22 kilometrov a leží v nadmorskej výške 878 metrov. Plytké dno umožnilo domorodcom budovať na jazere umelé plytčiny a ostrovy, na ktorých si postavili svoje príbytky, pracovné dielne, budhistické chrámy i rajčinové polia.

Na prepravu po jazere slúžia úzke a dlhé motorové lodičky typické pre túto oblasť. Plavba po jazere je veľmi fotogenická a relaxačná. Jednou z atrakcií jazera sú plávajúce trhy. Priamo na vode okolo vás sa vyroja člny s tovarom a ponúkajú tradičné barmské umelecké výrobky. Jednanie sa o cenu s domorodcami je aj napriek rečovej bariére veľmi jednoduché. Každý z nich má na papieri napísané čísla a pri zjednávaní cien sa iba ukazuje prstom na príslušnú sumu. Z jednej strany papiera boli jednotky písané v dolároch, z opačnej strany boli číslice v tisícoch – v miestnej mene barmských čatov.

Bez názvu
Foto: Ján Koščo

Ani som sa nespamätal a už som mal v ruke päť rôznych suvenírov, ktoré mi tam postrkali predavačky z okolitých člnov. Prekrikovali sa jedna cez druhú a vyťahovali ďalšie veci. Z každej strany nášho člna boli priviazané ďalšie loďky s predavačkami. Náš čln uviazol v tejto trhovej hatlanine ako plnka dvojitého hamburgera. Dookola boli ďalšie a ďalšie predávajúce člny s Budhami, bižutériou, zvieratami z dreva, kameňa, jadeitu alebo polodrahokamov, ozdobné fajky, nože, gongy a píšťaly.

Plávajúci trh mal pokračovanie aj „na suchu“ s tým istým sortimentom, ku ktorému sa pridali aj látky, šaty, zelenina, čaj a iné plodiny. Bol malebný nielen vďaka tovaru, vode a budhistickým stupám navôkol, ale najmä vďaka domorodému obyvateľstvu. Predavači na trhu boli zložení z obyvateľov okolitých horských kmeňov, ktoré sa navzájom líšili oblečením. Na trhu dominovali najmä ženy z kmeňa Pao, ktoré boli charakteristické čiernymi šatami a červenými šatkami na hlave. Ich kmeň sa preslávil tvrdým odbojom voči totalitnému režimu a príslušníci kmeňa Pao dodnes nie sú úplne pod kontrolou vlády.

Bagan – perla krajiny

Bagan patrí medzi unikátne mestá. Predstavte si zelenú rovnú planinu, z ktorej trčia budhistické pagody. Planina, zeleň a kde tu nejaká stavba. Predstavte si ale, že tá planina má rozlohu 40 km2, pagody sú staré 800 až 1000 rokov a je ich tam roztrúsených vyše 2000, pričom niektoré sú vysoké okolo 60 metrov. Prehliadka Baganu, ktorý je nazývaný aj perlou Barmy, je naozaj fascinujúca.

Staré pagody a mladé obchodníčky

Foto: Ján Koščo

Pagoda Ananda, postavená v roku 1091, je jednou z najkrajších v Bagane. Je mohutná a veľmi detailne prepracovaná. Vo vnútri ukrýva labyrint chodieb s nástennými maľbami a jej zlatá stupa na vrchole v tvare kráľovskej koruny sa týči do výšky 51 metrov.

Na niektorých frekventovaných miestach bolo cítiť, že turistika sa tu rozvíja a má to vplyv aj na miestnych ľudí. Pri prehliadke pagod nás kde-tu otravovali húfy malých dievčat s pohľadnicami a suvenírmi. Keď mi vnucovanie pohľadníc začalo prekážať, rozhodol som sa, že im dám malú lekciu z biznisu. Výkričné ceny pohľadnicových sád sa pohybovali okolo 2000 čatov a veľmi nechceli ísť pod 1000. Zvolal som všetky dievčatá ku mne a keď na mňa upriamili pozornosť, tak som sa ich spýtal: Kto má na predaj pohľadnice? Ja, ja, ja! – kričali všetky. OK, a kto mi ich predá za 100 čatov? Žiadna! OK, zvyšujem na 200! Nezáujem. Zvyšujem na 300! Stále nezáujem. Zvyšujem na 400!! Tie staršie a agresívnejšie vpredu sa stále tvárili, že je to málo, ale malá dievčenská ručička zo zadu sa zdvihla, že tých 400 čatíkov jej stačí a že mi tie pohľadnice predá. S úsmevom mi podala pohľadnice, zinkasovala peniaze a ostatné obchodníčky nechala odísť s dlhým nosom. Trhový mechanizmus funguje aj v totalitnom režime.

V barmskej čajovni

Večer sme sa zastavili v čajovni pri ceste, kde v prítmí posedávajú na nízkych stoličkách iba domorodci. Objednali sme si kanvicu čaju a cigary. O chvíľu máme všetko na stole. Keď obsluhujúci zbadal, ako sa zaháňam po komárovi, hneď nám umiestnil pod nohy dymiaci odpudzovač hmyzu. Starostlivý servis.

Čajovňa bola jednoduchá a autentická. Bol to zastrešený priestor s voľným výhľadom na tmavú ulicu. Priestor čajovne zároveň slúžil ako spálňa, kuchyňa i kúpeľňa pre personál. Pri stolíkoch posedávali domáci, popíjali čaj a debatovali. Pri pulte sa pri televízore s programom barmských reklám dychtivo hrčilo zo desať ľudí. Na jednom stole v rohu miestnosti už niekto spal, celkom zabalený do deky, z ktorej mu trčala iba ruka. Vedľa spiaceho si iný muž umýval zuby len tak pri plote. Domáci vzadu za pultom upratovali kuchyňu, vyťahovali moskytiéry a pripravovali sa na spánok. Slastne sme poťahovali z cigary, sŕkali barmský čaj a cítili sme sa dobre, medzi prostými a pohostinnými ľuďmi.

Keď nastal čas pohnúť sa ďalej, dal som pokyn obsluhe, že zaplatíme. Obsluhujúci prišiel s úsmevom a povedal: „10 čatov.“ Zatváril som sa, že dobre nerozumiem, lebo jeden eurocent (!) za celý cech sa mi zdalo neskutočne málo. „Yes, sir, 10 čatov,“ uistil ma obsluhujúci barman. Predsa len mi to nedalo a spýtal som sa skromného muža: „Prepáčte, mohli by ste mi povedať, koľko čo stojí, po položkách?“ Ochotne mi vysvetlil miestnu cenotvorbu: „Nuž, čaj je u nás zadarmo, veď ste v čajovni. No a tie dve cigary stáli po 5 čatov.“ Nádhera. Strávili sme tu pohodovú hodinku, srdečne sa rozlúčili a pokračovali v objavovaní nočného Baganu. Okolo nás prechádzal v úplnej tme „rodinný bicykel“ s mužom, ženou a dvomi deťmi zavesenými na tyči.

Predstavenie fúzatých bratov

Foto: Ján Koščo

Mustache brothers alebo “Fúzatí bratia“ je názov známej kabaretnej skupiny v kráľovskom meste Mandalay, ktorá predvádza svoje umenie pre divákov priamo doma, vo svojej obývačke. Títo barmskí zabávači zároveň podporujú predstaviteľku barmskej opozície a nositeľku Nobelovej ceny za mier z roku 1991, dámu Aung San Suu Kyi (čítaj Ansan Suti). Vďaka tejto podpore boli dvaja z nich odsúdení ako politickí väzni na sedem rokov žalára a nútených prác. Avšak ani politická perzekúcia ich neprimäla k tomu, aby prestali robiť svoje umenie.

Do miestnosti, v ktorej sa koná ich predstavenie, sa zmestí 12 divákov. Sedia na malých stoličkách v jednom rade. Fúzatý brat Lu Mo každého osobne privítal a spýtal sa na národnosť. Keď zistil, že sme zo Slovenska, rozžiarili sa mu oči a privítal nás ešte srdečnejšie. Potom sa od nás vzdialil, aby vzápätí prišiel aj s knihou Ľuda Jambricha Indočína skrz-naskrz, v ktorej Ľudo podrobne opisuje ich predstavenie a osudy. Fúzatí bratia majú oficiálny zákaz vystupovať mimo svojho domu. V minulosti bola ich činnosť zameraná najmä na putovnú estrádu, s ktorou kočovali po krajine. Teraz môžu svoje vystúpenia robiť iba za múrmi vlastného domu pred pár divákmi, aj to jeden z príbuzných v úzadí sleduje, či sa náhodou neblížia tajní, aby predstavenie zrušili.

Predstavenie sa skladalo z rôznych čísel, tanečných kreácii, choreografií a vtipných monológov Lu Mo, v ktorých jemne narážal aj na súčasný režim. Vystúpenie bolo veľmi interaktívne. Pri každom čísle z nich sršala energia, humor a odhodlanie. Keď sme sa opýtali, čo by sa stalo, keby sem vtrhla polícia, tak so smiechom pohotovo odpovedal, že oni sú na to stále pripravení a vedia rýchlo ujsť cez dvor, takže polícia by tu našla a zatkla iba nás divákov.

Po predstavení nám fúzatí bratia s hrdosťou ukazovali fotografie Aung San Suu Kyi, ktorá osobne navštívila ich predstavenie. Fúzatý brat Lu Mo nám otvorene povedal: „Hovorte o nás vo svete, lebo čím sme v zahraničí známejší, tým sme pre súčasnú vládnu moc nedotknuteľnejší.“

Karaoke

V Barme sa dodržiavajú prísne morálne zásady, medzi ktoré patrí aj to, že mladí ľudia sa sexuálne zbližujú až po svadbe. Barmské dievčatá sú teda panny a vzťah pred svadbou je iba platonický. Podobne je to aj u chlapcov. Keď sme sa pýtali, že či to mladým takto vyhovuje, odpoveďou bolo, že mladí ľudia v Barme nepotrebujú pred svadbou sex, lebo sa dostatočne vyšantia pri karaoke. Nezodpovedanou ostáva aj otázka: Prečo im to super karaoke nevystačí aj po svadbe?

Barma všeobecne

Barma: Krajina z iného sveta II.
Foto: Ján Koščo

Turisti môžu požiadať o víza na zastupiteľskom úrade Barmy (Myanmarsko) napr. v nemeckom Berlíne alebo v thajskom Bangkoku. Vzhľadom politický režim a izoláciu krajiny je lepšie získať víza prostredníctvom cestovnej kancelárie. Väčšina turistov prichádza do krajiny letecky. Medzinárodné letisko v Rangúne má dobré spojenie s ázijskými metropolami Bangkok, Kuala Lumpur, Singapur, Dháka, Taipei, Peking a i.

Barma je rozľahlá, členitá krajina, veľká ako Francúzsko a polovica Veľkej Británie dohromady. Susedí s Thajskom, Laosom, Čínou, Indiou a Bangladéšom. Na juhu a juhozápade ju obmýva Bengálsky záliv a Andamanské more. Na severe, vo výbežku Himalájí, sa nachádza najvyšší končiar Barmy a zároveň celej juhovýchodnej Ázie, 5.889 m vysoký Hkakabo Razi.

Barma je administratívne členená na 7 štátov a 7 provincií. Na celom jej území žije 50 mil. obyvateľov, ktorý sa členia na 67 rôznych národov, národností, etník a používajú vyše 240 jazykov a dialektov.

Barma: Krajina z iného sveta II.
Foto: Ján Koščo
Barma: Krajina z iného sveta II.
Foto: Ján Koščo
Barma: Krajina z iného sveta II.
Foto: Ján Koščo
Barma: Krajina z iného sveta II.
Foto: Ján Koščo
Barma: Krajina z iného sveta II.
Foto: Ján Koščo Ján Koščo|Ján Koščo|Ján Koščo|Ján Koščo|Ján Koščo
Prečítajte si aj: Barma: Krajina z iného sveta I

Autor: Vlado Dudlák

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia